Brusel už v tejto súvislosti v júli 2020 zamietol Varšave niektoré európske dotácie. EK by mohla v ďalšej fáze spustiť voči Poľsku konanie pre porušenie európskej legislatívy. Tento proces môže trvať niekoľko rokov a mohol by sa dostať až pred Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý by mohol rozhodnúť aj o finančných sankciách pre Varšavu.
Zóny bez LGBT osôb pokrývajú približne tretinu poľského územia a nachádzajú sa prevažne na východe a juhovýchode krajiny, čiže v tradične silne katolíckych oblastiach. Stúpenci tohto kroku, ktorý má podporu aj poľskej konzervatívnej vlády, ho zdôvodňujú potrebou ochrany tradičnej rodiny.
Šéfka EK Ursula von der Leyenová vlani v septembri vyhlásila, že takzvané zóny bez LGBTQ "nemajú v našej únii miesto". Rada Európy v decembri poukázala na zlý stav rešpektovania práv komunity LGBTQ v Poľsku. Tamojšiu situáciu v tejto oblasti označila za najhoršiu v Európskej únii, pričom uviedla, že poprední politici ju v posledných rokoch ešte zhoršili.
EÚ okrem toho kritizuje Poľsko za tamojšie reformy súdnictva, o ktorých sa už viacnásobne na súde rozhodlo, že porušujú pravidlá EÚ o nezávislosti sudcov.
Lídri EÚ na minulotýždňovom summite kritizovali i nový kontroverzný zákon namierený proti LGBT komunite, ktorý prijalo Maďarsko. Príslušný zákon o ochrane pred pedofíliou bol totiž rozšírený aj o zákaz propagácie sexuálnych menšín medzi mladými ľuďmi.
