Aj vďaka Oteckom či natáčaniu seriálu Ultimátum ste počas koronových čias pomerne veľa pracovali, i keď toho určite nebolo toľko než roky predtým. Ako to máte teraz v hlave nastavené? Máte veľkú chuť pracovať, nejako si to vynahradiť, točiť aj na úkor leta a dovolenky?
S mojou chuťou do roboty je to tak, že sa sústredím na leto a to, že si ho po rokoch konečne užijem. Nebudem zatvorený v divadle ani v ateliéroch. Je to moja voľba. Pracoval som veľa, nepretržite počas lockdownov, nemohol som stretávať rodinu, preto im to chcem vynahradiť, aj sebe. Toto leto chcem byť vonku, na vzduchu, na slnku. Všetci to veľmi potrebujeme. Nikto nevie, čo bude na jeseň.
Svoju oázu pokoja si vytvárate aj na Záhorí. Máte to tam už zútulnené podľa svojich predstáv, či to je výzva na celé roky?
Všetci, ktorí majú chalupu, vedia, že chalupárčenie je beh na dlhé trate a je to záväzok a kopec starostí, vyvážený totálnym pokojom, harmóniou s prírodou, divými zvieratami, hviezdami bez svetelného smogu, záhradkárčením, majstrovaním... Našiel som si nový koníček. A som vďačný lockdownu, že ma k tomuto kroku dokopal. Je super mať alternatívu voči preľudneným mestám, preplneným sálam. Nakoľko mám veľmi sociálne kontaktnú prácu, potrebujem protipól. Vždy som inklinoval k prírode, samote, k veciam, ktoré ma vnútorne nevyrušujú a harmonizujú. Mám toľko príhod, čo všetko mi na chalupe nevyšlo a pokazilo sa, že ani neviem, kedy to vyrozprávam. Najviac ma momentálne fascinuje záhrada. A tak sadím a presádzam stromy. Komponujem si živý obraz. Zapojil som do tejto záľuby aj rodinu, ktorá tiež našla v chalupe veľkú záľubu. A kamaráti sa mi smejú, že som monotematický, že už nič iné pre mňa neexistuje. Mnohí ľudia sa rozhodli vymeniť mesto za samotu a začínam im rozumieť.
Ako veľmi ste z formy po tom dlhom období, keď sa nedalo chodiť do fitka?
Cvičil som doma, celkom plnohodnotne, necítil som deficit. Odkedy mám chalupu, veľa sa hýbem. Treba ponosiť kamene, vykopať jamy… Fitko je skôr o socializácii, treba opustiť byt, zažiť nové vnemy, niečo sa medzi ľuďmi dozvedieť. Takže som rád, že už otvorili.
Aj divadlá opäť začali hrať. Aký bol pre vás návrat pred živých divákov? Dostavila sa nejaká staronová emócia, akú ste dávno necítili?
Len prekvapenie, že si všetky tie hry a texty stále pamätáme a ako je to skvelo všetko naskúšané. A ďalšie prekvapenie, že všetky predstavenia v SND sa vypredali. Aj drámy. Diváci sú ochotní prísť a sedieť v rúškach aj tri hodiny. Ďakujeme im za to. Kultúra nevymrie. Nie je to len o zábave. Každá kríza prináša veľa ľudských otázok a umenie sa nimi zaoberá. V divadle nad nimi meditujeme spoločne s divákmi. Potrebujeme živé umenie a živý kontakt. Cítiť to na ľuďoch, ako to po tom mizernom roku potrebujú. Je to vzájomné.
Patríte k umelcom, ktorí sa naučili šikovne využívať sociálne siete, kde máte státisíce sledovateľov. Ako sa vy sám dívate na sociálne siete z pohľadu toho, kto sleduje iných? Bavia vás?
Je to už neoddeliteľná súčasť tejto doby. So sociálnymi sieťami pracujú médiá, pre ktoré robíme, reklamné agentúry, PR oddelenia, je to nový kreatívny priestor. Keby som mal menej rokov, bola by to príležitosť, určite by som ju kreatívnejšie uchopil, ale nie v zmysle mať povolanie influencer. Dnes instagram beriem sám pre seba ako určitý typ sociologického prieskumu, priestor pre informácie, ale aj tvorbu a prezentáciu. Možnosti sú bezhraničné. Baví ma, keď je z toho plnohodnotné médium, ale napríklad facebook sa stáva naozaj 3. cenovou, ktorú využívajú konšpirátori a manipulátori, a mám pocit, že sa v ňom realizuje nižšia inteligenčná vrstva, preto ho pomaly opúšťam.
