Andrea Kubasová sa k cukrárskemu remeslu nedostala priamočiaro. Na vysokej škole v Trnave študovala verejnú správu, no v poslednom ročníku sa rozhodla nechať všetko tak a vrhnúť sa na vlastné podnikanie. „Vyrastala som na dedine, na detstvo mám pekné spomienky. Veľa času sme trávili vonku na dvore rodinného domu,“ opisuje, kde vznikala jej láska k prírode.
Už ako malé dievčatko sa zaujímala o kvietky, zbierala ich a hrala sa, že z nich vyrába voňavky. „Rodičia sa nás s bratom snažili odmala zapájať do domácich prác. Rada som pomáhala mamke v kuchyni pri varení a pečení, myslím, že ma k tomu nemusela veľmi nútiť,“ smeje sa Andrea. V tom čase a aj o pár rokov neskôr ju viac bavilo varenie ako pečenie.
„Popri štúdiu na vysokej škole a brigádach som si rada varila rýchle a zdravšie recepty, brala som to aj ako určitú formu psychohygieny. Bavilo ma objavovať nové suroviny, zdravšie alternatívy a podobne. Rada som varila pre seba aj pre spolubývajúce,“ spomína na školské časy. Popri varení začala postupne skúšať aj piecť.
Jej brat sa v tom čase venoval foteniu, a tak jej kulinárske výtvory vždy zvečnil. „Zavesila som to na sociálne siete a ľuďom sa to páčilo. Dostávali sme pozitívne ohlasy,“ vraví a dodáva, že práve to bolo motiváciou, ktorá ju poháňala tvoriť ďalej, pracovať na sebe a zlepšovať sa. „Piekla som pre svoju rodinu, pre kamarátov. No zrazu sa začali ozývať cudzí ľudia, že by chceli ochutnať z mojich koláčov.“
Od záľuby k podnikaniu
Jej prvé profesionálne výtvory vznikali v maminej kuchyni v Komjatnej. „Keď objednávky pribúdali, začala som rozmýšľať o tom, že to je možno práve to, čo by som chcela v živote robiť a začala som nad tým uvažovať ako nad podnikaním,“ hovorí dnes profesionálna cukrárka, ktorá v tom čase zanechala štúdium posledného ročníka vysokej školy a zasadla opäť do stredoškolských lavíc.
„Aby som mohla v cukrárstve podnikať, musela som si dorobiť výučný list v odbore cukrárstvo,“ vysvetľuje. Z maminej kuchyne sa presťahovala do podkrovia rodičovského domu, kde si zriadila vlastnú kuchyňu na účely podnikania. „Na Slovensku máme dosť veľkú byrokratickú záťaž, bolo treba splniť nespočené množstvo záležitostí,“ konštatuje a zároveň dodáva, že ani to ju neodradilo. Dnes pôsobí už druhý rok vo vlastnej prevádzke v Ružomberku, v oveľa väčších priestoroch, kde zamestnáva dve kolegyne.
