V praxi to znamená, že by to obchádzalo ústavné články a právne normy, podľa ktorých je volebné obdobie poslancov štvorročné. Rozhodnutie o nekonaní referenda prijímalo plénum súdu, odlišné stanovisko mali traja sudcovia - Jana Laššáková, Miroslav Ďuriš, Peter Straka. Podľa Fiačana ak by súd pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci.
Za akých okolností by sa teda podobné referendum mohlo konať? „Ak to parlament prijme do ústavy, aby takto boli možné predčasné voľby, tak to možné bude,“ dodala sudkyňa Jana Baricová. V praxi to znamená, že poslanci musia dať možnosť plebiscitu za skrátenie volebného obdobia do ústavy, čiže 90 hlasmi.
Práve o tejto možnosti začali hovoriť politici, ktorí kritizujú aj to, že prezidentka Zuzana Čaputová dala referendovú otázku posúdiť Ústavnému súdu. Prezidentka po vyhlásení Ústavného súdu odporučila koalícii a opozícii, aby to uplatnili a zmenili ústavu tak, že sa toto referendum môže konať. Alebo sa podľa nej dajú zbierať podpisy na konanie referenda o takejto zmene ústavy. Čo hovorí na jej kritiku zo strany niektorých politikov?
„Považujem za absurdné, aby som sa tu musela ospravedlňovať za to, že chcem dodržiavať ústavu. Považujem za absurdné, aby sa v právnom štáte, keď sa prezident v zmysle ústavy obráti na Ústavný súd a ten rozhodne, aby to bola moja vina, za ktorú mám niesť politickú zodpovednosť. Buď žijeme v demokratickom a právnom štáte, kde platia pravidlá, alebo sa potom na demokraciu netvárme. Dodržiavanie ústavy je pre mňa normou, a nie nadprácou,“ povedala Čaputová.
Zber podpisov za referendum pôvodne avizovali opozičné strany Smer-SD, Hlas-SD aj mimoparlamentá SNS. Zúčastniť sa na ňom chcela podľa prieskumu FOCUS približne polovica populácie. Doteraz pritom bolo platné len jedno referendum v histórii o vstupe Slovenska do Európskej únie.
