Vražda sa stala v noci na stredu priamo v jeho rezidencii, pripomenula tlačová agentúra AFP.
"Členovia rady oznamujú, že sú hlboko šokovaní dnešným zavraždením prezidenta Moisa... a obávajú sa o osud prvej dámy Martine Moisovej, ktorá bola tiež pri útoku postrelená," uviedol francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v stredu takisto vyhlásil, že je "šokovaný" vraždou prezidenta Moisa. Varoval, že to môže ešte viac krajinu v Karibiku destabilizovať. "Tento zločin môže vyústiť do väčšej destabilizácie a špirály násilia. Páchateľov vraždy treba nájsť a postaviť pred spravodlivosť," napísal Borrell na Twitteri.
Francúzsko tiež odsúdilo "zbabelú vraždu" haitského prezidenta Moisa a predstaviteľov bývalej francúzskej kolónie vyzvalo na zdržanlivosť a zachovanie pokoja. "Tento zločin, ktorý sa stal vo vážne zhoršenej politickej a bezpečnostnej atmosfére, sa musí úplne objasniť," uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. "Vyzývam všetkých na haitskej politickej scéne, aby konali pokojne a zdržanlivo," dodal.
Dočasný predseda haitskej vlády Claude Joseph už skôr spresnil, že prezidenta usmrtilo ozbrojené komando. Podľa oficiálneho oznámenia úradu vlády niektorí členovia komanda hovorili po anglicky a španielsky. Prezident pri útoku utrpel strelné zranenia nezlučiteľné so životom. Jeho manželku previezli so strelnými zraneniami do nemocnice.
Zodpovednosť za chod štátu prebral dočasný premiér Joseph, ktorý odsúdil tento "neľudský a barbarský čin". Krajina podľa neho zostáva pod kontrolou polície a ozbrojených síl a "prijímajú sa všetky opatrenia na zabezpečenie kontinuity chodu štátu a ochrany krajiny“.
Moise (53) bol obchodníkom a podnikateľom v poľnohospodárstve. V poradí 42. prezidentom Haiti sa oficiálne stal 7. februára 2017 po tom, čo zvíťazil vo voľbách v novembri 2016. Hlasovanie vtedy poznačila nízka účasť. Od roku 2018 čelil výzvam na rezignáciu v súvislosti s protestmi proti vysokým cenám pohonných látok.
