Opatrenia sa dotknú aj krajov a obcí. To by obce mohlo donútiť siahnuť k zvýšeniu koeficientov na zdanenie nehnuteľností či k zvyšovaniu rôznych poplatkov.
Okrem toho by sa mohli znížiť platy učiteľov a policajtov. Ako uviedla Zamrazilová, z hľadiska štátneho rozpočtu sú objemovo najvýznamnejšie DPH, spotrebné dane a dane z príjmov fyzických či právnických osôb. "Vzhľadom na rozsah problému je tak pravdepodobné, že úpravy by sa týkali jednej alebo viacerých týchto objemovo najvýznamnejších daní."
Na strane výdavkov k najobjemnejším položkám patria sociálne dávky, najmä dôchodky, potom platy štátnych zamestnancov či kapitálové výdavky. Zamrazilová upozorňuje, že po dosiahnutí dlhovej brzdy by tak mohlo dôjsť k obmedzeniu rozsahu alebo kvality štátom poskytovaných služieb. Napríklad by mohlo dôjsť k zmrazeniu či zníženiu platov úradníkov, hasičov, učiteľov, policajtov, vojakov a ďalších štátnych zamestnancov alebo k redukcii ich počtu.
Podľa odhadov ministerstva financií by mal celkový verejný dlh tento rok vzrásť z minuloročných 38,1 % HDP na 44,8 % HDP. Na budúci rok odhaduje ministerstvo verejný dlh na 48,2 % HDP a v roku 2024 asi na 52,8 % HDP.
