V roku 2020 bolo podľa odhadov postihnutých hladom zhruba o 118 miliónov ľudí viac než v roku 2019. Podľa expertov z organizácií OSN ide o "dramatické zhoršenie" situácie.
"Takmer jeden z troch ľudí na svete (2,37 miliardy) nemal v roku 2020 prístup k primeranej strave - za jeden rok ide o nárast o takmer 320 miliónov ľudí," varuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Podvýživou trpel jeden z desiatich ľudí. Najprudší nárast hladu evidujú v Afrike, kde trpí podľa odhadov podvýživou 21 percent ľudí.
"Prepad ekonomiky ako následok opatrení v boji proti covidu na celom svete prispel k jednému z najväčších nárastov hladu na svete za posledné desaťročia," uvádza sa vo výročnej správe, na ktorej sa okrem FAO podieľali Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a Svetový potravinový program (WFP).
Najväčšie problémy s nedostatkom potravín zaznamenali v krajinách postihnutých klimatickými katastrofami alebo vojnovým konfliktom. "Pandémia COVID-19 je len vrcholom ľadovca," konštatujú odborníci v správe. Znepokojivejšie podľa nich je, že pandémia "odhalila slabé miesta, ktoré sa v posledných rokoch tvoria v našich potravinových systémoch v dôsledku hlavných faktorov, akými sú konflikty, premenlivosť klímy a extrémne počasie či spomalenie pokles a ekonomiky".
Pandémia nového koronavírusu podľa OSN podkopala cieľ, ktorým je do roku 2030 dosiahnuť elimináciu hladu vo svete. Na základe aktuálnych prognóz bude na splnenie tohto cieľa potrebné "enormné úsilie" a prijatie tvrdých opatrení, ktoré by pomohli poraziť nerovnosť pri prístupe k potravinám.