"Pre kubánsky režim by bola veľká chyba interpretovať to, čo sa deje v desiatkach miest po celom ostrove, ako dôsledok akýchkoľvek krokov USA," odpovedal Blinken novinárom na otázku o poznámkach prezidenta Díaza-Canela.
Kubánsky prezident v televíznom príhovore v pondelok poznamenal, že jeho vláda čelí mnohým ťažkostiam spôsobeným desaťročiami amerických sankcií, ktorých cieľom je krajinu "ekonomicky dusiť" a vyvolať "sociálne nepokoje".
Spojené štáty uvalili hospodárske embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam i občanom. O dva roky neskôr USA embargo rozšírili. Bývalý americký prezident Donald Trump navyše na tento ostrovný štát uvalil pred koncom svojho funkčného obdobia ďalšie sankcie.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) koncom júna drvivou väčšinou hlasov už po 29. raz schválilo rezolúciu odsudzujúcu USA za toto embargo. Rezolúciu podporilo 184 krajín z 193-členného Valného zhromaždenia. Proti hlasovali USA a Izrael, tri krajiny sa zdržali hlasovania a štyri nehlasovali.
Na záberoch vysielaných z Kuby naživo na sociálnych sieťach bolo v nedeľu vidno tisíce ľudí pochodujúcich na havanskej promenáde Malecón, ale aj v menších mestách v provincii Cienfuegos pri južnom pobreží či meste Palma Soriano na juhovýchode Kuby.
Kuba zažíva najhorší ekonomický prepad za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva. Sankcie USA obmedzili krajine dôležité zdroje financií.
Ostrovný štát v súčasnosti zápasí aj covidom - počty nakazených v posledných týždňoch dosiahli najvyššiu úroveň od začiatku pandémie. Kuba sa rozhodla vyrobiť vlastné vakcíny proti ochoreniu, plány na očkovanie obyvateľstva však podľa dostupných správ viaznu.
