Rozhodol o tom vo štvrtok Súdny dvor EÚ. Toto odôvodnenie však podľa súdu musí zodpovedať skutočnej potrebe zamestnávateľa a v rámci zosúladenia dotknutých práv a záujmov môžu vnútroštátne súdy zohľadniť buď kontext vlastný svojmu členskému štátu, alebo priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa ochrany slobody náboženského vyznania.
Súd pripomenul, že ide o spor medzi spoločnosťami WABE eV a MH Müller Handel a ich zamestnankyňami I.X. a M.J., ktoré na svojom mieste výkonu práce nosili moslimskú šatku.
Zamestnávateľ zamestnankyne I.X. sa domnieval, že nosenie takejto šatky nezodpovedá politike politickej, filozofickej a náboženskej neutrality vo vzťahu k rodičom, deťom a tretím osobám a požiadalo ju, aby si šatku dala dole, a keď odmietla, tak ju dvakrát dočasne uvoľnil z práce a adresoval upozornenie.
Spoločnosť MH ako zamestnávateľ zamestnankyne M.J., ktorá si odmietla dať na pracovisku dole šatku, najskôr túto pracovníčku pridelila na iné pracovné miesto a následne jej – po tom, čo ju poslala domov – nariadila, aby sa dostavila do práce bez nápadných a rozmerných symbolov akéhokoľvek náboženského, politického alebo filozofického presvedčenia.
Obe pracovníčky sa na vnútroštátnych súdoch domáhali určenia neplatnosti firemného príkazu a priznania náhrady spôsobenej škody. Vnútroštátne súdy sa obrátili na Súdny dvor EÚ s otázkou, či vnútorné pravidlá podnikov, ktoré zakazuje pracovníkom nosiť viditeľné symboly politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia na pracovisku, predstavujú priamu alebo nepriamu diskrimináciu založenú na náboženstve alebo viere, čo smernica EÚ z roku 2000 zakazuje.