Následky zranenia si nesie dodnes a výrazným spôsobom jej to zastavilo kariéru. Okamžite po zranení bola odkázaná na pomoc rodičov.
„Mám za sebou traumatickú skúsenosť," rozprávala nórskej televízii TV2.
Najviac paradoxne ľutuje, že po nehode neupadla do bezvedomia.
„Mala som pocit, že som na pomoc čakala dve hodiny. Kiež by som omdlela, pretože to bola strašná bolesť. Snažila som sa vnímať pokyny záchranárov, ale veľmi to nešlo. Tiež preto, že som im moc nerozumela."
Ihneď po zranení jej nepomáhali ani silné lieky na utíšenie bolesti. „Ich účinky som ale moc necítila."
Až v nemocnici sa jej zdravotný stav zlepši. „Snažila som sa nohu zdvihnúť, koleno sa ohýbal, ale zvyšok nefungovalo. A koleno teraz funguje celkom fajn," opisovala nórska lyžiarka.
Túži sa vrátiť na svah cez olympijské hry v Pekingu. „Nesmiem nič preháňať. Keby áno, budú ma problémy sprevádzať po zvyšok života,“ dodala Kajsa Kajsa Vickhoffová.
