Západná časť Európy v týchto dňoch bojuje s rozsiahlymi zrážkami a ničivými povodňami, ktoré si dosiaľ vyžiadali viac ako 150 ľudských životov. Vedci zatiaľ nemôžu s istotou povedať, či záplavy spôsobila zmena klímy, no trvajú na tom, že určite prispieva k extrémom počasia, ktoré sa v nedávnom období prejavili v USA, Kanade, na Sibíri či európskom kontinente.
„Existuje jasná súvislosť medzi extrémnymi zrážkami a zmenou podnebia,“ uviedol Wim Thiery, profesor na univerzite v belgickom Bruseli. Stefan Rahmstorf z univerzity v Postupime zasa tvrdí, že niektoré teplotné rekordy sú také extrémne, že „bez globálneho otepľovania by boli prakticky nemožné“.
Európska únia chce do roku 2030 znížiť čisté emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vďaka tomuto ambicióznemu programu by sa mala Európa do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Tohtotýždňové udalosti v západnej Európe podľa mnohých predstavujú varovný prst a spomenuté ambície by sa mali urýchliť.
Vedci v oblasti klímy poukazujú na dve konkrétne veci, ktoré prispeli k tohtotýždňovej katastrofe. S každým zvýšením teploty o jeden stupeň Celzia môže vzduch nasávať o 7 % viac vlhkosti. Dokáže vodu zadržať dlhšie, čo vedie nielen k suchu, ale aj k nárastu hustých a mohutných zrážok. Ďalším faktorom je podľa vedcov tendencia búrok vznášať sa nad jedným miestom oveľa dlhšie, ako je obvyklé, a tak ukladať zvyšujúce sa množstvo dažďov na menšiu časť sveta. Experti tvrdia, že aj tento faktor ovplyvňuje otepľovanie.
Odborníci upozorňujú, že aj keď sa v nasledujúcich desaťročiach drasticky znížia emisie skleníkových plynov, množstvo oxidu uhličitého a ďalšie plyny ohrievajúce planétu, ktoré sa už nachádzajú v atmosfére, dávajú predpoklad na to, že extrémne počasie bude čoraz pravdepodobnejšie. Tvrdia, že takéto javy v budúcnosti zasiahnu najmä tie oblasti, ktoré na to nie sú pripravené.
