„Poznám všetkých súperov a väčšinu som aj zdolal. To je dôvod, prečo môžem povedať, že idem na medailu,“ vyhlásil bronzový medailista z II. európskych hier v Minsku.
Slovenský box chýbal na olympijských hrách rovných 25 rokov. Csemez má obrovský talent a nechýba mu zdravé sebavedomie. V ére samostatnosti sa žiaden náš pästiar k medaile ani nepriblížil.
V drese Československa sa však stali olympijskými víťazmi Július Torma v Londýne 1948 i Ján Zachara v Helsinkách 1952. Ján Franek vybojoval v Moskve 1980 bronz.
„Mám sebavedomie, pretože viem, čo som odtrénoval a čo bolo treba urobiť iba preto, aby som sa do Tokia dostal,“ vysvetlil Csemez.
Okrem neho v nedeľu odleteli aj strelkyne Zuzana Rehák Štefečeková s Janou Špotákovou, rýchlostní kanoisti Samuel Baláž, Denis Myšák, Adam Botek a Erik Vlček, stolní tenisti Wang Jang, Barbora Balážová a Ľubomír Pištej, bedmintonistka Martina Repiská a na poslednú chvíľu nominovaný cyklista Lukáš Kubiš.
Tretia medaila?
Medzi medailové nádeje Slovenska by mohla patriť strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková, ktorá vybojovala striebro v trape v Pekingu 2008 i Londýne 2012. Predchádzajúcu olympiádu vynechala pre materské povinnosti a priznala, že si pre pandemickú situáciu nebola istá až do poslednej chvíle, či do Tokia pôjde.
„Vravela som si, že pokiaľ nebudem sedieť v lietadle, neuverím, že idem na olympiádu.O chvíľku si sadnem do autobusu, tak už to vyzerá reálne. Verím, že po návrate budem spokojná sama so sebou.
Tieto Hry budú skôr zadosťučinením pre športovcov po tom roku čakania a všetkom, čím si svet prešiel a stále prechádza. Je to svetlo na konci tunela, že svet sa obracia na tú správnu stranu,“ povedala Rehák - Štefečeková.
