No to, čo navždy ostane, sú spomienky, ktoré nám nikdy nik nezoberie. A aj keď mnohí považovali herca za vždy vtipného človeka, tak doma bol podľa jej slov úplne iný. A práve jeho milovaná polovička minulý rok na divadelnom festivale Showcase nechala nazrieť do spoločného života s legendárnym hercom, v ktorom sa našlo veľa úsmevných, ale aj obočie zdvíhajúcich situácií.
Môj manžel je trúd. Môj súčasný muž, ktorý už má cez 80, ten to znáša, pretože to je zase iná generácia. On je taký rodinný trúd, ktorý sa realizuje vonku a potom príde domov, a tam je trúd. Takže ja som vlastne v domácnosti muž a potom vyjdem von a občas som adorovaná ako žena. Ale teda už viem, akú rolu mám hrať vonku. Lebo celé je to o tom, že sa rozhodnete, akú rolu budete hrať.
Ach, tá láska
- Lasica sa kamarátil s mojou sestrou, keďže na škole boli spolužiaci, tiež s mojím švagrom, tak sa u nás občas vyskytol. Ja som ho poznala od svojich 12 či 13 rokov, písal texty, ktoré som ja spievala vo svojom prvom filme, keď som mala 14 rokov, takže sme o sebe vedeli.
Ale ja som vždy lepšie vychádzala s Julom, lebo s Julom sme si tykali, ale Lasica je introvert a ja som mu až do manželstva hovorila: Dobrý deň, pán Lasica. A on mi na to: Servus, Adika. To bolo moje detské meno. Ja som mala veľký problém, aby som mu vôbec začala tykať. Medzi nami je 8 rokov rozdiel, ale ten rozdiel bol strašne veľký. Jeho prvá žena Zorka Kolínska ma pred ním veľmi úprimne varovala. Hovorila: Magda, daj si veľký pozor. Ja som sa z toho dostala, ale ty... Neviem, neviem... Lenže okrem neho sa nikto iný nevyskytol.
Vychovávala som ho
- Myslím si, že keď sa pozrel na mňa, tak si povedal: Táto Nemka, tá sa o mňa postará. A pozrite sa – všetci jeho kolegovia zomreli mladší a on je ešte stále tu! Mojou úlohou bolo tohto človeka, ktorý znamená veľa pre kultúrny život v krajine, udržať pri živote. On nie je generácia ako vy, samé fitnes a zdravé jedlo, oni žili spôsobom, že nikdy neumrú. A pozrite sa – Marián Labuda, Stano Dančiak, Paľo Mikulík – zoberte si kohokoľvek z nich.
Oni žili strašným životom. Nedodržiavali žiadne zdravé zásady a toto všetko som ja Lasicu odučila. Lebo som povedala: Treba raňajkovať, treba prestať fajčiť, jednoducho som zaviedla nemeckú výchovu a hoci mal 41, keď som si ho zobrala, niečo sa mi podarilo.
Doma humor nemal. Ja neviem, či mi Lasica vôbec niekedy povedal, že ma miluje. To je mimo jeho utiahnutej povahy. Lebo veď všetci si myslia, že sa doma od rána do večera rehocem. Ale Lasica robí humor za peniaze. A ja neplatím. On niekedy aj tri týždne mlčí. Nemá potrebu niečo povedať.
