Každá vosková bunka má tvar dokonalého šesťuholníka, ktorého steny nielen zaisťujú odolnosť štruktúry plástov, ale taktiež zaručujú najlepší spôsob, ako ukladať med.
Na základe istej geometrickej predvídavosti včely vedia, že šesťuholník je väčší než štvorec alebo trojuholník, a pojme viac medu s rovnakou spotrebou materiálu a práce, napísal v 4. storočí grécky geomerač Pappus. Charles Darwin si myslel, že plást je absolútne dokonalým spojením práce a vosku. Ale ako to včely robia?
Odpoveď ponúka nová štúdia trojice vedcov z Británie a Číny, podľa ktorých plásty nezačínajú včely stavať ako šesťuholník, ale ako kruhy. Tie sa postupne formujú do šesťuholníkov jemným stekaním vosku, ktorý sa čiastočne topí vďaka teplu vydávaného telami špeciálnej skupiny včelích robotníc.
Vedci vedení Bhushanom Karihaloom z Cardiffskej univerzity sledovali, ako včely pracujú na stavbe šesť-milimetrových buniek plástu, ktoré budujú okolo vlastných tiel. Pracujú freneticky vedľa seba na susediacich bunkách a kúsky vosku lepia a umiestňujú okolo troch spojníc buniek; o ostatné sa už potom postará teplo.
Pri teplote zhruba 45 °C začne vosk pomaly tiecť ako pružná tekutina a naťahuje sa ako karamel. Postupne sa vyťahuje hore a formujú sa miesta, ktoré sa stanú uhlami šesťuholníka. Počas tohoto procesu sa steny bunky postupne naťahujú, až sa nakoniec steny susediacich buniek spoja a spevnia, čím vznikne dokonalý šesťuholník.
Aj keď sa teda záhada včelích plástov dá vysvetliť s pomocou fyziky a matematiky, vedci uvádzajú, že si včely zaslúžia ocenenie. "Nemôžeme zabúdať ani prestať obdivovať úlohu, akú včely zohrávajú pri tomto procese. Vosk umiestňujú, zahrievajú a stenčujú presne tým spôsobom, aký potrebujú," uviedli autori v štúdii, ktorú zverejnili v britskom časopise Journal of the Royal Society Interface.
