Na základe dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa však zdá, že tento substitučný efekt nebol postačujúci a počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach klesal naprieč slovenskými regiónmi. Najvýznamnejší pokles záujmu zaznamenali hotely a ubytovacie zariadenia v Bratislave. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Počet prenocovaní sa podľa analýzy v Bratislave v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov znížil takmer až o 65 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 až o 68 %. V Bratislave, respektíve jej hoteloch, tak v minulom roku prenocovalo najmenej návštevníkov minimálne za posledných 20 rokov.
Analýza ďalej konštatuje, že dôvody silného prepadu návštevnosti Bratislavy je potrebné hľadať pravdepodobne najmä v štruktúre jej návštevníkov. "Predpokladáme, že vo väčšej miere ako v ostatných regiónoch Slovenska je v Bratislave zastúpená zahraničná klientela či cestujúci z pracovných dôvodov. Práve tieto skupiny klientov hotelov pritom pandémia okresala najviac. Navyše, substitučný efekt domáceho turizmu sa sústredil (i v dôsledku pandémie) najmä do regiónov príťažlivých najmä prírodnými krásami," dodali analytici.
Mestá sa tak aj od domácich turistov skôr vyľudňovali. Relatívne silný pokles prenocovaní je možné pozorovať aj v niektorých ďalších veľkých mestách. Medzi piatimi okresmi s najvyšším poklesom prenocovaní sa okrem Bratislavy nachádzajú aj Trnava a Nitra, okrem nich ešte Nové Mesto nad Váhom a Bánovce nad Bebravou. Nadpriemerný pokles prenocovaní zaznamenal aj región Abova, najmä v dôsledku poklesu v Košiciach. Napriek tomu si Bratislava udržala v rámci Slovenska stále nadpriemerný počet prenocovaní v prepočte na obyvateľa, ale vyťaženosť bratislavských hotelov už bola jemne podpriemerná.
Naopak, najmiernejší pokles počtu prenocovaní v porovnaní s priemerom predchádzajúcich piatich rokov vykázali prevažne hornaté regióny stredného Slovenska – od Oravy, cez Liptov a Horehronie až po Novohrad. Relatívne miernejší pokles zaznamenali aj blízke regióny Kysúc či Pohronia alebo turistický atraktívne regióny na západe východného Slovenska – Vysoké Tatry a Spiš. "Práve tieto časti Slovenska pritom pravdepodobne najviac ťažili zo substitučného efektu a nárastu domáceho turizmu," tvrdí analýza. Ani jeden región Slovenska si však neudržal počty prenocovaní na úrovni spred pandémie.
Vedľajším efektom poklesu zahraničných hostí a nárastu domácej klientely bol v minulom roku nárast priemernej dĺžky pobytu v slovenských ubytovacích zariadeniach, v priemere z 2,8 na 3,1 noci. Domáca dovolenka Slovákov tak podľa analytikov bola v priemere dlhšia, ako je zvyčajná dĺžka pobytu cudzincov na Slovensku. To viedlo aj k štatistickému predĺženiu dĺžky pobytov, najvýraznejšie v regióne Šariša.