Ako sa cítite po tom úspechu na európskom šampionáte?
Som nesmierne šťastná, že mi to vyšlo a uspela som na vrcholovom podujatí. Znamená to pre mňa veľa, ale asi mi to ešte úplne nedochádza, čo sa mi podarilo. (smiech) Je to zatiaľ môj najväčší úspech, vždy som snívala, že budem stáť na stupni víťazov a budú hrať slovenskú hymnu. Myslím aj na to, že výkon, ktorý som zabehla, je kvalitný čas, ale stále ostávam nastavená tak ako doteraz, teším sa na olympiádu a som zvedavá, aký výkon predvediem tam.
Aké máte pocity z tejto zvláštnej olympiády?
Veľmi sa teším, pretože to bol môj veľký sen, štartovať na olympijských hrách. Musím povedať, že to nevnímam ako zvláštnu olympiádu, som šťastná a je to pre mňa úspech, že som sa na ňu dostala. Som športovec, a tak sú pre mňa dôležité samotné preteky, a tie nebudú ovplyvnené ničím. Samozrejme, človeka zamrzí, že to nebude olympiáda ako tie predošlé, ale stále to beriem tak, že je to najväčší športový sviatok, len teda s rôznymi opatreniami, ale s tým sa nedá nič robiť. Treba to zobrať ako fakt a riadiť sa podľa nich. Vôbec to nehodnotím negatívne, nejdem tam predsa na výlet, ale predovšetkým pretekať.
S akým výsledkom teda budete spokojná?
Budem sa snažiť, aby mi vyšiel môj beh, ideálne bez nejakých chýb a zaváhaní. Chcela by som teda zaútočiť na nejaký kvalitný výkon a bola by som rada, ak by som postúpila do semifinále, to je asi taký základný cieľ. Postup do finále mi zaručí len kvalitný čas, takže určite dám do toho všetko tak, ako do každých pretekov.
Ste pred olympiádou nervóznejšia? Predsa len sú to tie najdôležitejšie preteky...
Nervózna zatiaľ nie som a osobne olympiádu nepovažujem za najdôležitejšie preteky. Každé preteky, ktoré mám, sú pre mňa rovnako dôležité a sústredím sa na ne rovnako. Idem proste na maximum a chcem dať do toho všetko, aby sa mi podaril dobrý výkon.
Ako hodnotíte svoju „pandemickú“ prípravu? Podarilo sa trénovať tak, ako ste to mali s trénerom v pláne?
Hodnotím ju veľmi dobre, pretože všetko išlo podľa plánu a trénovalo sa mi super. Vďaka fyzioterapeutke, masérovi a ľuďom, ktorých mám v tíme, som našťastie bola celý čas zdravá a nemala som žiadne vážnejšie problémy ani zranenie, takže som mohla odtrénovať všetko, čo som mala naplánované. S trénerom sme mohli vďaka financiám na prípravu vycestovať do zahraničia. V januári sme boli na Tenerife a v apríli na Makarskej riviére. Vďaka Slovenskému olympijskému a športovému výboru a ministerstvu školstva dostali športovci, ktorí boli kandidáti na OH, dekrét, ktorý umožňoval cestovať a trénovať. Tým pádom sme po návrate zo sústredenia nemuseli byť v karanténe, čo bolo pre nás veľmi výhodné. Keďže „vďaka“ pandémii bola škola online, tak som mala väčšiu pohodu. Na pandemickú prípravu sa naozaj nemôžem sťažovať.
