Pred mužov v talároch sa postavil prvýkrát 25. júla 2011. Počas súdnych procesov Breivik nikdy neprejavil ľútosť a ani náznak súcitu s obeťami. Sám seba nazval moderným križiakom, ktorý bráni Nórsko a Európu pred moslimskými prisťahovalcami. Dokonca sa vyjadril, že ak by sa mu naskytla príležitosť, urobil by to znovu.
Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálne možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.
Na jeseň 2013 vyšla v Nórsku kniha rozhovorov s Wenche Breivikovou, matkou masového vraha Andersa Breivika, nazvaná Matka. Breiviková o sebe povedala, že je "najsmutnejšou matkou na svete", lebo sa v nej bije nenávisť a láska k synovi.
V apríli 2016 vyhral Breivik súdny proces, keď zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť napríklad jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami alebo tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo. Súd zároveň nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331.000 nórskych korún (36.000 eur).
Nórska vláda s rozhodnutím krajského súdu v Osle nesúhlasila a odvolala sa proti nemu. Nórsky najvyšší súd v júni 2017 sťažnosť Andersa Breivika týkajúcu sa údajného porušovania ľudských práv zamietol.
Nórsky terorista Anders Breivik, ktorý si zmenil v roku 2017 meno na Fjotolf Hansen, požiadal v septembri 2020 o podmienečné prepustenie z väzenia. Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. Právo na súdne preskúmanie o podmienečné prepustenie z väzenia má po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu – tento termín uplynie v júli 2021.
