Ako píše agentúra AFP, stalo sa tak po tom, čo sa tento týždeň objavili správy o použití tohto softvéru aj vo Francúzsku. "Prezident (Macron) sa touto témou podrobne zaoberá a berie ju veľmi vážne," povedal pre rozhlasovú stanicu France Inter hovorca tamojšej vlády Gabriel Attal. Mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady "bude venované (softvéru) Pegasus a otázke kybernetickej bezpečnosti", priblížil.
Mediálne konzorcium, ktorého súčasťou sú denníky The Washington Post, The Guardian či Le Monde v utorok prinieslo informácie, že špionážny systém zneužívaný na sledovanie novinárov, ľudskoprávnych aktivistov a politikov vo viacerých krajinách, sa zameriaval i na prezidenta Macrona a približne 15 členov francúzskej vlády. Uvedené médiá poznamenali, že bez forenznej analýzy prezidentovho telefónu nie je možné potvrdiť, či sa doň hackerom skutočne podarilo preniknúť.
Spoločnosť NSO Group odmietla tvrdenia, že medzi terčmi špionážneho softvéru bol i Macron. Chaim Gelfand z manažmentu NSO v stredu pre televíziu i24 News zdôraznil, že "francúzsky prezident Macron s určitosťou nebol terčom".
Zdroj blízky Macronovi v stredu pre AFP pod podmienkou anonymity uviedol, že 43-ročný líder Francúzska má viacero telefónov, ktoré sú "pravidelne vymieňané, aktualizované a zaistené". Keďže sú bezpečnostné nastavenia na Macronovým mobiloch "najprísnejšie, aké sú len možné," nehrozí mu podľa jeho slov až také veľké riziko.
Vo Francúzsku zistili dôkazy o pokus o vniknutie do mobilného zariadenia bývalého ministra životného prostredia Francoisa de Rugyho, ktorý je Macronovým blízkym spolupracovníkom. De Rugy v utorok vyzval Maroko - odkiaľ údajne tento pokus pochádzal - aby danú vec vysvetlilo. Francúzsky premiér Jean Castex v stredu uviedol, že v súvislosti s eventuálnymi priestupkami už prebieha niekoľko vyšetrovaní.
Maroko všetky obvinenia odmietlo s tým, že "si nikdy nezaobstaralo počítačový softvér na infiltráciu do komunikačných zariadení". Vyšetrovanie mediálneho konzorcia identifikovalo najmenej 180 novinárov v 20 krajinách, ktorých zariadenia sa mohli v období od roku 2016 do júna 2021 stať terčmi sledovania. Medzi ďalšie ciele patrilo i 85 ľudskoprávnych aktivistov a viac ako 600 politikov a vládnych predstaviteľov vrátane hláv štátov, premiérov a ministrov.
