Tie mal rezort školstva využívať od 19. novembra 2017 do 19. novembra 2020. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVO Janka Zvončeková. Ministerstvo podľa predsedu ÚVO Miroslava Hliváka pri uzavretí dodatku obišlo zákon o verejnom obstarávaní. V danom prípade sa podľa neho ministerstvo dopustilo správneho deliktu, keď dodatok k zmluve, ktorú uzavrelo so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., Bratislava nebol výsledkom postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Ministerstvo sa tak vyhlo povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom," vysvetlil Hlivák.
Dodatok nadväzoval na zmluvu, ktorú ministerstvo podľa ÚVO uzavrelo 11. decembra 2006 so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., pričom ani tá nebola výsledkom súťaže, teda postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Daná zmluva z roku 2006 bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka v spojení so zákonom o elektronických komunikáciách. Napriek tomu ministerstvo pokračovalo v obchádzaní zákona o verejnom obstarávaní, keď 20. júna 2016 uzatvorilo so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., dodatok k tejto zmluve, pričom na jeho uzatvorenie neaplikovalo žiaden z postupov podľa vtedy platného zákona o verejnom obstarávaní," uviedol Hlivák.
Ministerstvo týmto dodatkom podľa ÚVO rozšírilo predmet zmluvy úpravou rozsahu a cien poskytovaných služieb, ktorých obstarávanie patrí do pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Uvedeným dodatkom tak ministerstvo uzatvorilo nový záväzok so spoločnosťou Orange Slovensko, pričom pri výbere zmluvného partnera neaplikovalo postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO tvrdí, že to spôsobilo narušenie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu a zvýhodňovalo zmluvnú stranu, ktorá je už v zmluvnom vzťahu s ministerstvom, voči ostatným poskytovateľom služieb/tovarov. "Naše závery postupujeme ďalším kontrolným orgánom, s ktorými máme podpísané memorandá, aby konanie ministerstva v tejto veci posúdili v zmysle svojich kompetencií," dodal Hlivák.
