Ako informovala agentúra AFP, tieto artefakty z 19. storočia mali byť pôvodne predmetom dražby v newyorskej aukčnej sieni Kestenbaum & Company. Peter Fitzhugh z amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bol vedúcim tímu vyšetrovateľov, vo vyhlásení pre médiá uviedol, že "vrátenie týchto zvitkov z 19. storočia" a rukopisov "ukradnutých počas holokaustu v Rumunsku, Maďarsku, na Ukrajine a na Slovensku je zavŕšením dlhého vyšetrovania kultúrneho majetku".
Informácia o tom, že brooklynský aukčný dom dal do predaja tieto predmety, sa k vyšetrovateľom dostala vo februári tohto roku. Agentúra AFP spresnila, že podľa dátumov ide o predmety od roku 1840 až do začiatku druhej svetovej vojny. Sú medzi nimi napr. zvitky s modlitbami za zosnulých, pravidlá komunity, mená duchovných a niekedy aj mená členov komunity, ktorí boli počas druhej svetovej vojny deportovaní do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz.
Predaj týchto predmetov v dražbe bol pozastavený na žiadosť židovskej komunity v rumunskom meste Kluž a Svetovej organizácie pre židovské reštitúcie (WJRO), ktorá vznikla po páde komunistických režimov vo východnej Európe a špecializuje sa na vrátenie ukradnutého židovského majetku. Na základe jedného z predmetov, ktorým je v hebrejčine a v jidiš rukou písaný register pohrebov bratstva chevra kadiša v Kluži, vyšetrovatelia dospeli k záveru, že rukopisy a zvitky sa do USA zrejme dostali ilegálne.
Aukčný dom Kestenbaum & Company niektoré z nich už predal, ale po tom, ako ho kontaktovali orgány činné v trestnom konaní, predaj zastavil. Napriek tomu americké úrady radšej artefakty zaistili, pretože mali obavy, že spoločnosť Kestenbaum & Company by mohla s nimi prestať spolupracovať. "O takéto položky majú záujem kupci po celom svete, dali by sa ľahko predať a/alebo previezť, čím by boli zmarené snahy úradov nájsť preživších alebo ich dedičov z pôvodných komunít," vysvetlili nemenovaní úradníci. Vyhlásenie ministerstva spravodlivosti USA neobsahuje zmienku o tom, kedy by artefakty mohli byť vrátené.
Spomínaný register si na webe aukčného domu všimol genealogický výskumník, ktorý zalarmoval Roberta Schwartza, predsedu židovskej náboženskej obce v Kluži. "Po druhej svetovej vojne zostalo z majetku židovskej obce len veľmi málo," uviedol Schwartz. Dodal, že "registračná kniha pohrebov na aukcii bola veľkým prekvapením", pretože o jej existencii "nikto nič nevedel". Tento rukopis je podľa neho "dôležitým zdrojom informácií o (židovskej) komunite v 19. storočí".
Za vlády nacistov bolo z mesta Kluž v roku 1944 deportovaných asi 18.000 Židov, ktorých šiestimi vlakmi odviezli do tábora smrti v Auschwitz-Birkenau. Takmer všetci Židia z Kluže tam zahynuli. Domy patriace Židom, ich úrady, archívy a synagógy v Kluži boli vyplienené a vyrabované. Z majetku vrátane kníh a historických záznamov zostali len mizivé stopy. Mnohí z mála preživších z kedysi živej, najmä po maďarsky hovoriacej židovskej komunity, sa presťahovali do cudziny. V Kluži teraz žije len asi 350 židov, napísal vo februári denník The New York Times.