Produkcii odpadu sa Slováci nevyhli ani v čase pandémie, keď trávili viac času doma. "Jedným z príkladov na vysvetlenie situácie je donáška tovarov a jedál k dverám našich príbytkov zabalených v niekoľkovrstvových a jednorazových obaloch," načrtla analytička. Poukázala tiež na množstvo rekonštrukcií, pri ktorých vzniklo viac drobného stavebného odpadu. V súvislosti so šírením vírusu pribudli do odpadkov aj rúška, respirátory, rukavice či nádoby od dezinfekcie.
Analytička očakáva, že produkcia smetí bude na Slovensku rásť aj v nasledujúcich rokoch. "Medziročné tempo rastu odhadujeme na úrovni 1,5 percenta. Podľa našich prepočtov tak bude napríklad o 15 rokov, teda v roku 2035 pripadať na jedného obyvateľa Slovenska 580 kilogramov komunálneho odpadu. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 milióna ton odpadu," naznačila. Produkcia odpadu úzko súvisí so spotrebou obyvateľstva v krajine. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu.
V oblasti odpadového hospodárstva je pre krajiny Európskej únie podľa analytičky kľúčový rok 2035. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele - recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne desať percent ukladať na skládky. "Pre Slovensko, a to aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov ambiciózne a vzhľadom na aktuálny vývoj môže byť aj problematické. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov a producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu," komentovala.Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 percent, presiahne podľa Sadovskej hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu úroveň 1 milión ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne desať percent komunálneho odpadu na skládky. "Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 percentami odpadu je možné energeticky zhodnotiť v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) a čiastočne aj v cementárňach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení," upozornila.