Po výrazne kratšom programe, na aký boli fanúšikovia zvyknutí z minulosti, sa začal ceremoniál predstavení jednotlivých krajín. Slovensko priviedli na štadión vlajkonosiči, strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a vodný slalomár Matej Beňuš.
Hry XXXII. olympiády v Tokiu slávnostne otvoril japonský cisár Naruhito. "Týmto považujem olympijské hry v Tokiu za otvorené," vyhlásil 61-ročný Naruhito.
Cisár nadviazal na rodinnú tradíciu. Jeho otec Akihito slávnostne otvoril ZOH 1998 v Nagane, starý otec Hirohito zasa OH 1964 v Tokiu aj ZOH 1972 v Sappore.
Slávnostnej formulke predchádzal bohatý sprievodný program na Olympijskom štadióne v Tokiu. Na rozdiel od predošlých otvorení hier nebol otvárací ceremoniál o rok odložených OH v Tokiu taký megalomanský. V hľadisku pre 68.000 divákov bolo len niekoľko stoviek ľudí - členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV), čestných hostí, politických lídrov krajín a zástupcov sponzorov. Program sa začal videom, ktoré mapovalo cestu od vyhlásenia Tokia za usporiadateľské mesto až po otvorenie OH. Nechýbala zmienka o celosvetovej pandémii koronavírusu a pohľady na prázdne ulice Tokia. Potom prebehlo odpočítavanie, ktoré vyústilo v ohňostroj nad štadiónom. Program spestrili tanečné vystúpenia, chýbali však masové choreografie známe z predchádzajúcich hier, tanečníci a herci tvorili skôr menšie zoskupenia. Následne bola na štadióne vztýčená japonská vlajka, na štadión ju priniesla šestica oblečená v červených sakách a bielych nohaviciach. Ďalšia časť programu pripomenula OH 1964, ktoré sa takisto konali v japonskej metropole. Nasledovalo tradične defilé jednotlivých výprav. Ako 92. v poradí vyšla na plochu slovenská výprava. Slovenskú vlajku spoločne poniesli strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a vodný slalomár Matej Beňuš. Na záver vyšli na plochu reprezentanti usporiadateľskej krajiny. V súlade s platnými opatreniami mali všetci športovci pri prechode štadiónom nasadené rúška.
Na záver nástupu národov predstavili nový slogan OH, do ktorého pribudlo jedno slovo, nové motto znie "Rýchlejšie, vyššie, silnejšie - spoločne". Heslo "spoločne dokážeme viac" sa nieslo aj ďalším priebehom ceremoniálu. Olympijský sľub vzápätí prednieslo šesť osobností, za zvukov svetoznámej piesne Imagine od Johna Lennona bola nad štadión premietnutá dronovou projekciou planéta Zem. Slovu sa potom ujala šéfka organizačného výboru OH 2020 Seiko Hašimotová. "Chcela by som vyjadriť rešpekt pred všetkými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí pomohli zvládať pandémiu, a poďakovať sa všetkým obyvateľom Japonska, MOV a japonskej vláde. Všetci tvrdo pracovali na tom, aby sa mohli hry uskutočniť," povedala Hašimitová a zdôraznila poslanie hier ako symbolu nového začiatku po pandémii: "Je čas ukázať skutočnú silu športu."
Šéf MOV Thomas Bach takisto vyjadril obdiv usporiadateľom za ich úsilie, nezabudol sa poďakovať lekárom a všetkým zdravotníkom, ktorí bojovali a stále bojujú s pandémiou. "Dnes je to moment nádeje. Áno, je to úplne odlišné od toho, čo sme očakávali, ale nechajte nás vážiť si tento moment. Sme v tom všetci spolu, všetci športovci pod jednou strechou olympijskej dediny. V tom je unikátna sila športu - je to odkaz mieru, odolnosti, vytrvalosti, dáva nám to nádej pri spoločnej budúcej ceste. Potrebujeme viac solidarity v spoločnosti, solidarity vo význame pomoci, starostlivosti, bez diskriminácie. Spoločne sme silnejší," vyhlásil Bach. Ceremoniál vyvrcholil slávnostným otvorením, vztýčením olympijskej vlajky a zapálením olympijského ohňa.
Ešte pred začiatkom ceremoniálu sa pred štadiónom i tokijskou radnicou zišli skupiny odporcov hier, ktorí žiadali ich zrušenie. Poukazovali na nepriaznivú epidemiologickú situáciu v krajine a možné riziká. Protestujúcich, ktorí mali transparenty so sloganmi ako "Zrušte olympiádu", "Zhasnite olympijský oheň" či "Globálny zločin proti Japonsku" bolo počuť až na štadióne.
Na záver ceremoniálu prišiel vrchol, zapálenie olympijského ohňa na štadióne. Zapálila ho japonská tenistka Naomi Osaková.
