Väzba nie je trestom, nesmie mať sankčnú povahu a nesmie slúžiť na vynútenie priznania obvineného. Vyhlásil to poslanec parlamentu Boris Susko (Smer-SD) počas diskusie v pléne o novele Trestného poriadku.
V novele navrhuje upraviť rozhodovanie o väzbe. Obmedzenia vo výkone väzby nesmú podľa neho presahovať rámec potrebný na dosiahnutie účelu väzby.
Susko hovorí, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, súdov a riaditeľa väznice, ktorými tieto orgány upravujú podmienky vo výkone väzby, sú rozhodnutia, ktorými dochádza k najzávažnejším zásahom do ľudských práv a ľudských slobôd, preto tieto rozhodnutia musia spĺňať prísne kritériá na materiálnu kvalitu. "Teda musia byť primerane odôvodnené a musia byť preskúmateľné súdom," skonštatoval.
Návrh novely podľa Suska nepredstavuje žiadnu zmenu, pretože nereflektuje na možné zneužívanie väzby na priznanie sa obvinených osôb.
Poslanec tiež navrhol upraviť zákon o výkone väzby. Obvineného by mohli podľa Suskovho pozmeňujúceho návrhu premiestniť do iného ústavu "len na základe rozhodnutia prokurátora alebo súdu, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života obvineného alebo inej osoby aj na základe rozhodnutia generálneho prokurátora, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd". Suskov návrh hovorí tiež o podmienkach nasadzovania pút, ako aj o tom, čo by mohol mať obvinený vo väzbe k dispozícii.
