Po rokoch pátrania, výskumu a overovania predstavili svoje dielo verejnosti. Je to až doteraz stratený, tisícky rokov starý vesmírny kalendár. Nazvali ho Tatranský Stonehenge, lebo má presne tú istú funkciu ako ten v Anglicku.
Veľké skalné objekty zoradené do polkruhovitého tvaru na širokom priestranstve. Každému hneď napadne Stonehenge na Salisburskej planine v Anglicku, avšak takmer nikto doteraz netušil, že niečo také sme mali aj pod Tatrami. Megalitickú stavbu pred viac ako štyrmi tisíckami rokov na Michalskom poli postavili naši predkovia.
O jej zmapovanie sa zaslúžili traja Kežmarčania. „Celé sa to začalo, keď sa mi do rúk dostala knižka Nory Barátovej Nad Kežmarkom vietor veje. Niekde v strede bola fotka veľkých skál uprostred poľa s nápisom kultové miesto. Túžil som poznať, čo je to. A až dnes, po tridsiatich rokoch, môžem aj vďaka svojim kolegom povedať, že viem presne, kde boli a na čo slúžili tieto skalné objekty,“ hovorí fascinovane Rastislav Ferulík.
Zožali úspech
„Boli sme traja kamaráti z detstva, ktorí sa úžasne dopĺňali. Michal je technicky vzdelaný a zručný, má doma dielňu, Martin všetko naštudoval a zvládol aj administratívu. Ja som sa chcel pôvodne vzdelávať v astronómii, ale skončil som geodéziu, takže som taký archeoastronóm,“ vysvetľuje Rasťo a dopĺňa ho Martin Krasula:„Podarilo sa nám z jedinej dochovanej fotky z konca 19. storočia presne určiť miesto, kde tie kamene stáli, a prečo stáli práve tam. Zamerali sme všetky body v Tatrách. Kde sa nachádza Slnko, ale aj Mesiac v čase jarnej a jesennej rovnodennosti, letného slnovratu a na začiatku tatranského leta. Potom sme sa zatvorili do lýcejnej knižnice a objavili sme texty Juraja Buchholtza mladšieho z prvej polovice 18. storočia, kde tieto kamene opisuje a hovorí o ich účele ako o meraní času.