V prezidentskom vyhlásení, ktoré v piatok odsúhlasilo všetkých 15 členov rady, sa uvádza, že akýkoľvek pokus o znovuotvorenie hociktorej časti Varoše zo strany niekoho iného než obyvateľov mesta je "neprijateľný".
BR OSN vo vyhlásení ďalej zdôraznila dôležitosť dodržiavania a implementácie jej rezolúcií vrátanej tej, v ktorej vyzýva na odovzdanie Varoše do administrácie OSN, ako aj na rešpektovanie slobody pohybu Mierových síl OSN na Cypre (UNFICYP).
Vyhlásenie ďalej potvrdzuje záväzok BR OSN k "trvalému, komplexnému a spravodlivému" vyriešeniu situácie na ostrove v súlade so želaniami obyvateľov Cypru a na základe "dvojzónovej" federácie a politickej rovnosti.
Turecko však krátko nato tento dokument odmietlo. "Odmietame vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN... rovnako aj vyhlásenia viacerých krajín založené na nepodložených tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s realitou na ostrove," píše sa vo vyhlásení tureckého rezortu diplomacie.
Varoša, kedysi legendárne letovisko, je opustená od tureckej invázie v roku 1974, keď odtiaľ ušlo asi 40 000 grécky hovoriacich obyvateľov. Prezident medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky Ersin Tatar v utorok informoval o pláne opätovne otvoriť rezort kontrolovaný tureckou armádou.
Európska únia a mnohé iné štáty tiež nesúhlasia z tohtotýždňovým vyhlásením tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že jediným riešením situácie na Cypre je existencia dvoch štátov.
Cyprus, ostrovná krajina v Stredozemnom mori, bol rozdelený v roku 1974 po invázii tureckej armády. Cyperskí Gréci odvtedy žijú prevažne na juhu krajiny, zatiaľ čo sever obývajú prevažne cyperskí Turci. Suverenitu Severocyperskej tureckej republiky uznáva iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo nie. Cyprus sa stal členskou krajinou Európskej únie v roku 2004.