Poukázala na to, že v materskom mlieku boli detegované až vytvorené protilátky, čiže očkovanie vedie aj k ochrane dojčeného bábätka. Podľa odborníčky aktuálne dáta z observačných štúdií nepoukazujú na riziko očkovania, respektíve komplikácie počas tehotnosti v dôsledku očkovania. "Niektoré štúdie pozorovali menej nežiaducich účinkov ako zvýšená teplota, bolesti hlavy, zimnica, triaška po podaní vakcíny ako u netehotných. U tehotných sa z nežiaducich účinkov vyskytuje najmä bolesť v mieste vpichu," uviedla.
Ochorenie COVID-19 má podľa gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti výrazne horší priebeh u tehotných, najmä na konci druhého a počas tretieho trimestra tehotnosti. Z tohto dôvodu je po individuálnom zvážení najlepšie stihnúť očkovanie od približne 13. či 14. týždňa tehotnosti do tohto rizikového obdobia, ale prípadné neskoršie očkovanie je tiež v poriadku. "Niektoré štúdie a odporúčania udávajú, že najlepšie je, keď sa tehotné zaočkujú do 36. týždňa tehotnosti, ale to skôr pre možnosť zvýšenej teploty po druhej dávke," doplnila.
Krištúfková však tvrdí, že pre tehotné, ktoré majú riziko, že sa niekde infikujú novým koronavírusom, alebo sú rizikové najmä z hľadiska priebehu infekcie, najmä pre vyšší vek, chronické ochorenia, hypertenzné ochorenia, pľúcne ochorenia, obezitu, diabetes mellitus, gestačný diabetes, je očkovanie určite vhodné a odporúčané.
