Zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, aby bolo oznámené, môže byť podľa mestskej časti rozpustené iba v prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz. Poukazuje pritom na zákon o zhromažďovacom práve. "Keď sa koná neoznámené verejné zhromaždenie je zodpovedný ten, ktorý zhromaždenie usporadúva alebo zvoláva. Neoznámenie verejného zhromaždenia je priestupkom proti zhromaždovaciemu právu a môže ho riešiť polícia na mieste," spresnil Števove. Staré Mesto deklaruje, že si ctí ústavou garantované právo pokojne sa zhromažďovať, ktoré slúži na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí, vyjadrením postojov a stanovísk. Neschvaľuje však žiadne porušovanie zákonov či nariadení.
Situáciu v okolí parlamentu počas celého uplynulého víkendu monitorovala polícia. "Ak došlo k porušeniu zákona, je v jej kompetencii zasiahnuť a situáciu riešiť," podotkol hovorca staromestskej samosprávy.
Pred parlamentom od piatka rána protestovali stovky ľudí proti opatreniam v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a proti novele, podľa ktorej by sa malo pri tvorbe opatrení prihliadať na digitálny COVID preukaz, a teda tých, ktorí sú zaočkovaní či negatívne testovaní. Najväčšia účasť demonštrantov bola počas piatka a soboty (24. 7.). V nedeľu (25. 7.) protestovalo niekoľko desiatok ľudí a v pondelok bola pred parlamentom už len malá skupina demonštrantov.
Začiatok protestu v piatok ráno sprevádzali potýčky protestujúcich s políciou či novinármi. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) označil za fatálne zlyhanie polície a jej šéfa Petra Kovaříka, že sa demonštrujúci dostali až pred vstupné dvere do parlamentu a proti nim stálo len pár policajtov. Kovařík reagoval, že postup bratislavskej polície preverí kontrola.
