ČÍTAJTE VIAC: Kto nahradí škodu, ak vinník nehody nie je vlastníkom auta?
Dôležitá je vlastná bezpečnosť
Lektorka odbornej prípravy kurzov prvej pomoci odporúča, aby sme sa v prvom rade postarali o seba: „Rozhodne zastavíme v bezpečnej vzdialenosti od havarovaného auta, rozsvietime výstražné svetlá a postaráme sa o pasažierov v našom aute (odvedieme ich do bezpečnej vzdialenosti od auta alebo ich zapojíme do záchranného procesu). Nesmieme zabudnúť na označenie havarovaného auta trojuholníkom. Z nášho auta vždy na cestu vstupujeme už s refl exnou vestou.” Oslovíme zranených, kričíme na nich, koľko ich je v aute, či môžu rozprávať, čo ich bolí.
Privolanie pomoci
Zavoláme na tiesňovú linku a poskytneme operátorom informácie o udalosti a o stave zranených. Ak si nevieme dať rady, operátori nám povedia presné inštrukcie. Za zmienku stojí aj veľmi dôležitý úkon, a to vytiahnutie zraneného z auta. Mnohí majú strach, že čo ak má poškodenú chrbticu a oni mu tým ešte viac uškodia.
„Je to individuálne, či ho z auta vybrať, alebo nie. Ak je to možné, vytiahnite ho, chrbticu nemôžeme tak ľahko poškodiť. Nakoniec, čo by ste urobili - radšej by ste mu poškodili chrbticu, alebo by v aute bez pomoci zomrel?“ dodáva odborníčka kurzov prvej pomoci.
Sledujeme brucho a hrudník
Zisťujeme, či dýcha, a to tak, že sledujeme zdvíhajúce sa brucho a hrudník, a keď mu k ústam priložíme ucho, počúvame jeho dych. Ak nič nepočujeme, začneme s resuscitáciou: „Začíname 30 stlačeniami hrudníka a nasledujú 2 vdychy. U cudzieho dýchame len pomocou dýchacieho rúška - nevieme, či človek nie je chorý, alebo môže mať poranenia v okolí úst. Ak rúško nemáme alebo si na to netrúfame, stláčame hrudník do hĺbky 6 cm rýchlosťou 100 stlačení za minútu. S masážou neprestávame až do príchodu záchranárov.
Skontrolujte si autolekárničku
V útrobách autolekárničiek už nie sú veci len tak „ledabolo“ rozhádzané, ale nájdete tam štyri balíčky - moduly. Každý jeden modul má svoj význam z hľadiska druhov zranenia. Vyhláška č. 143/2009 z dielne ministerstva zdravotníctva presne diktuje, aké typy autolekárničiek sú určené pre jednotlivé kategórie vozidiel (motocykle, osobné autá, autobusy a pod.) a čo všetko musia obsahovať.
„Je na vodičoch, aby vedeli, čo v tejto vyhláške je. Napríklad, lekárnička musí mať oranžovú farbu. Ak vám predajca ponúka modrú autolekárničku a vy si ju kúpite, tak pri policajnej kontrole neuspejete.“ Lekárnička pre osobné auto je zložená zo štyroch modulov. Výhodou je, že po použití niektorej časti nemusíte kupovať úplne novú, ale stačí si dokúpiť modul, z ktorého sme použili materiál.
Okrem tejto výhody majú moduly ešte jednu podstatnú výhodu - kým v minulosti bol všetok materiál zmiešaný dokopy, teraz je rozdelený, a to má podľa lektorky prvej pomoci veľký význam: „Vodiči pred pár rokmi nevedeli, čo majú na ošetrenie použiť, vysypali celú lekárničku a používali aj to, čo nemuseli.“ Teraz stačí vziať do rúk modul a čítať.
