Pôvodne najhoršie vchody číslo 40 a 42 sa vďaka nej zmenili na nepoznanie, ale štafetu hrôzy prebral vchod 38. Ako to však vyzerá na ulici pred panelákom, kde sa neradno pohybovať po zotmení a veľa ďalších zaujímavostí Nový Čas zistil od domovníčky Lenky, ktorá sa o vchody stará už 20 rokov.
Z večernej cesty autom okolo tejto bytovky si najmä v lete odnesiete množstvo negatívnych zážitkov. Na schodoch pred zrekonštruovanými vchodmi posedávajú asociáli, ktorí si bez ostychu pichnú dávku a striekačku odhodia na zem.
Deň sa im zúžil na potrebu uspokojiť túžbu po drogovom opojení, a keď sa tak stane, zvalia sa na schody. Pre usporiadaných obyvateľov vchodov 40 a 42 predstavuje táto skupina najväčší problém, s ktorým sa ešte nedávnom borili aj v ich panelákoch. Na schodiskách, pri schránkach ani pri výťahoch však už narkomanov nestretnete. Tento problém sa presunul na vchod 38. Na chodbách sa tam povaľuje špina, použité striekačky aj striekance krvi a sem-tam stretnete narkomana na tripe. Aj tam by potrebovali ženu činu, akou je správkyňa Lenka Poláková.
Sterilné schodisko
Vchody, ktoré má pod palcom Lenka, však majú temnú históriu. „Schádzali sa tu narkomani, ktorí pred našimi očami užívali drogy. Ležali a spali tu, močili tu, boli na schodiskách aj chodbách,“ priblížila situáciu Lenka s tým, že vchodové dvere niekedy neprežili ani jednu noc po tom, čo ich opravili.
Slušných obyvateľov však už táto situácia frustrovala a povedali si dosť! „Zistili sme, že bez cielenej zonácie si nepomôžeme s tým, aby sa sem asociáli nedostali,“ odhalila Lenka s tým, že bojovali aj s pravidelnými požiarmi na chodbách. Problematické boli najmä priechodné stúpačky. Agresívni, často podgurážení narkomani v rauši do nich nahádzali všetko možné, a keď tam niektorí odhodil nezafajčenú cigaretu, rozpútalo sa inferno.
„Uzavreli sme stúpačky. Teraz je každá časť chránená. V prípade, že by horelo, sa oheň nerozšíri do ostatných chodieb a automaticky sa odomknú dvere na schodisko,“ dodala. Rokmi vyladili aj otváranie dverí a vďaka vysokým pokutám a prísnemu systému eliminovali aj pohyb neželaných návštev po chodbách. Ak by obyvateľ vpustil niekoho, kto poškodil interiér, dostane pokutu. Všetko sa však posudzudzuje - ak by otvoril pod nátlakom, nestalo by sa tak.
V interiéri je aj preto všetko takmer sterilne čisté a na schodiskách už po špine niet ani stopy. „Nedalo sa tam dýchať. Bol tam smrad moču či exkrementov. Rok a pol sme fungovali bez výťahov, pretože boli v takom zlom funkčnom stave, že sa nemohli prevádzkovať, no chôdza po schodisku predstavovala malý očistec,“ doplnila Lenka s tým, že sa všetko zmenilo, keď ich prebrala nová správcovská spoločnosť. Dva roky však trvalo, kým obyvateľom schválili úver zo štátneho rozpočtu na rozvoj bývania. „Vtedy sa začali veci hýbať smerom dopredu. Všetko sa opravilo,“ povedala.
Pravidelná dezinfekcia
Nechutné spoločné priestory sa tak konečne zmenili. Odvtedy sa už riešia len banálne bytové záležitosti. Konflikty sa už takmer nevyskytujú, no počas takmer 20 rokov, čo tu žije, sa stretla už so všeličím. „Nadávky počúvam pravidelne, ale fyzický útok som zažila iba raz. Nejaký muž sa vrátil z výkonu trestu a nevedel, ako tu chodia veci. Vytiahol na mňa nôž, no jeho partia ho schladila a nič sa nestalo,“ zaspomínala.
No miestni narkomani ju poznajú ako človeka s ľudským prístupom. „Ak vidím niekoho v kŕči, ponúknem mu vodu. Chápem, že sa nemajú kam v zime schovať, ale vnútri byť proste nemôžu,“ uzavrela s tým, že v minulosti ráno vyvádzala z bytovky aj 30 neprispôsobivých ľudí, lenže dnes už vstáva s pocitom, že keď otvorí dvere, nebude za nimi číhať žiadne nepríjemné prekvapenie.
