ČÍTAJTE VIAC: Autokamery a ich legálnosť: Je viac naša ochrana alebo GDPR?
Je bodovací systém lepší ako „trikrát a dosť“?
Ministerstvo vnútra už pred štyrmi rokmi zvažovalo zavedenie trestného bodovacieho systému pre motoristov, povinné psychotesty pre záujemcov o vodičské oprávnenie a preškolenia v prípade opakovaných závažných priestupkov. V súčasnosti máme v platnosti zásadu, ktorá sa ľudovo nazýva trikrát a dosť a do určitej miery nahrádza trestný bodovací systém motoristov a platí, že v prípade zákazu činnosti viesť motorové vozidlo sa musí motorista podrobiť preškoleniu, ak chce pokračovať v činnosti aj po skončení zákazu. Lenže zásada trikrát a dosť platí iba v období 12 mesiacov od spáchania posledného porušenia dopravných predpisov, respektíve piatich rokov v prípade jazdy pod vplyvom alebo pri nehode s následkom na živote alebo zdraví.
Psychotesty a preškolenia sú bežnou praxou v iných krajinách Európskej únie, je preto len otázkou času, kedy sa stanú štandardom aj u nás. Ukazuje sa, že preškolenie v trvaní 2 až 20 dní podľa závažnosti priestupku je oveľa účinnejšie a spravodlivejšie ako zaplatenie pokuty. Trestom pre vodiča je práve čas, ktorý musí preškoleniu venovať, pričom pozornosť sa venuje najmä rýchlosti, zastavovaniu na stopke a jazde v pruhoch.
Okrem toho by psychotesty mohli odhaliť rizikové povahové vlastnosti potenciálnych vodičov a odfiltrovať tých, ktorí za volantom nemajú čo robiť.
Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 objasňuje zásadu trikrát a dosť nasledovne:
§ 91 odsek 3) Ak držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky, orgán Policajného zboru rozhodne o
- a) povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu,43a)
- b) preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2,
- c) preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a o
- d) preskúmaní psychickej spôsobilosti.
§ 92 odsek 3) Vodičské oprávnenie sa odoberie aj tomu, kto ako vodič motorového vozidla
- a) v priebehu posledných piatich rokov trikrát poruší pravidlá cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda s následkom na živote alebo zdraví,
- b) v priebehu posledných piatich rokov dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie alebo
- c) v lehote podľa § 91a ods. 1 a po spáchaní dvoch skutkov podľa § 91a ods. 1 sa dopustí ďalšieho porušenia pravidla cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročenia rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Takzvaný trestný bodovací systém funguje v Českej republike od roku 2006, zavedený je aj v iných krajinách Európy, napríklad v Poľsku a Slovinsku. Tam na neho nadväzujú vysoké pokuty za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, avizuje Veľvyslanectvo SR v Ľublane.
Bodovací systém všeobecne funguje dvomi spôsobmi - buď má motorista na začiatku určitý počet bodov, ktoré po každom priestupku stráca (v závislosti od závažnosti priestupku) alebo začína na nule a po dosiahnutí určitého počtu bodov príde o vodičský preukaz alebo dostáva iné tresty. Opätovným preškolením môže vodičský preukaz získať naspäť.
Cieľom bodovacieho systému je zamedziť opakovaniu dopravných priestupkov a dlhodobo motivovať vodičov k dodržiavaniu pravidiel.
Minulý rok v marci české Centrum dopravního výzkumu vyhodnotilo, že pol milióna vodičov už trestné body má a 40-tisíc z nich dostalo za rok 2019 zákaz viesť motorové vozidlo. Zaujímavosťou pritom je, že až 81 percent vodičov s trestnými bodmi boli muži.
Ako bodovací systém funguje v praxi
V Českej republike má každý vodič po získaní vodičského preukazu 0 bodov a je zaradený do bodovacieho systému. Pri porušení pravidiel cestnej premávky sú mu okrem pokuty priradené aj body podľa závažnosti priestupku. Za jeden priestupok je možné dostať najviac 7 bodov.
Za závažné priestupky sa považuje napríklad jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, neposkytnutie pomoci účastníkom dopravnej nehody alebo vedenie vozidla po zadržaní vodičského preukazu. Za stredne závažné priestupky je vodičovi udelených 4 až 5 bodov a patria k nim napríklad nedanie prednosti v jazde, jazda na červenú alebo jazda vo vozidle, ktoré je technicky nespôsobilé. Za najmenej závažné priestupky sa udeľujú 2 body a radia sa k nim používanie telefónu počas jazdy, prekročenie rýchlosti v obci max. o 20 km/hod. alebo mimo obce o max. 30 km/hod. a neoznačenie prekážky spôsobenej vodičom.
Čo sa deje po odobratí vodičského preukazu
Po dosiahnutí 12 bodov je vodičovi v Česku odobraný vodičský preukaz a o jeho vrátenie môže požiadať najskôr o rok, podmienkou je však aj preškolenie, ktoré pozostáva z rovnakých častí ako záverečná skúška v autoškole.
Ak vodič po spáchaní priestupku nedosiahne 12 bodov a nasledujúci rok sa nedopustí žiadneho priestupku, automaticky sa mu „strhávajúk dobru“ 4 body, a to aj za každý ďalší rok. Ďalšou možnosťou, ako si počet čiernych bodov znížiť, je absolvovanie školenia bezpečnej jazdy, maximálne však raz ročne, vďaka čomu sa vodičovi odpočítajú 3 body.
Školenie je možné absolvovať iba ak vodič nemá na svojom konte viac ako 10 bodov a nedopustil sa závažného priestupku za 7 bodov.
Trestný bodovací systém pre vodičov na Slovensku? Nie, ale pre Slovákov áno.
Na Slovensku nemáme zavedený bodovací systém pre vodičov, to ale neznamená, že Slováci nie sú registrovaní za účelom ich zbierania.
Ak Slovák na aute vycestuje do Česka a tam bude porušovať dopravné predpisy, zbiera trestné body aj napriek tomu, že u nás takýto systém zavedený do praxe nie je.
„V centrálnom registri mu pridelia tzv. kartu vodiča, do ktorej sa zapisujú trestné body. Ak ich dosiahne 12, je mu vystavený zákaz viesť motorové vozidlo na území Českej republiky," upozorňovala Pavla Kopecká z Polície ČR pre HN ešte v roku zavedenia bodovacieho systému u našich západných susedov.
V Slovinsku platia zdanlivo miernejšie pravidlá: „Trestné body, ktoré platia aj pre cudzích štátnych príslušníkov. V prípade dosiahnutia hodnoty 20 trestných bodov a viac môže polícia odňať vodičský preukaz,“ upozorňuje Veľvyslanectvo SR v Ľublane. Je to však klamlivý dojem, pretože Slovinci od roku 2012, kedy prišla do platnosti novela ich cestného zákona, majú vysoké pokuty aj vysoké počty bodov za menšie priestupky. Tak napríklad za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci zaplatíte aj ako cudzinec pokutu až 250 eur a dostanete 3 trestné body. A za prekročenie rýchlosti v obci o 30 km/h zaplatíte 1000 eur a dostanete 9 trestných bodov. Najvyššie sankcie za rýchlosť dostanete za jej prekročenie o 50 km/h a viac mimo obce, a to 1 200 eur a 18 trestných bodov. Rovnaký počet trestných bodov, 18, ale aj pokutu 950 eur dostanete za odmietnutie testu na alkohol.
Komentár autora: Bolo by zavedenie trestných bodov užitočné?
Trestné body pre motoristov sú spôsob, ako u vodičov docieliť dodržiavanie dopravných predpisov. Jedná sa o efektívnu objektívnu metódu, ktorá má silnú psychologickú stránku - keď motorista vie, že je registrovaný, svojím spôsobom sledovaný a každý jeho dopravný priestupok zbiera tresné body vedúce k reštrikciám jeho možnosti viesť motorové vozidlá, bude konať zodpovednejšie. Máme za to, že je to fakt, hoci čísla z Čiech evidujú až pol milióna vodiča s aspoň jedným trestný bodom. Pravda je, že dopravných priestupkov sa dopúšťame všetci, predovšetkým prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, a práve za tento prehrešok dostávajú vodiči trestné body najčastejšie.
Na Slovensku zaužívané pravidlo trikrát a dosť sa ukazuje ako vrcholne nedostačujúce, pretože sa týka iba závažných porušení dopravných predpisov a objektívne môžete tvrdiť, že sa častokrát aj tak v praxi neuplatňuje. Každý z nás pozná niekoho, kto je priam notorický porušovateľ rýchlosti a aj napriek početným pokutám nenesie za svoje zvyky žiadne iné dôsledky.
