Ich ostrý spor je o to prekvapivejší, že Lipšic a Žilinka sú z minulosti známi ako ľudia, ktorí k sebe mali blízko. Obaja boli členmi KDH a keď Lipšic prešiel na rezort vnútra, tak Žilinku vzal ako štátneho tajomníka. Dlhodobým vzťahom sa obaja netajili, no opisovali ho ako výlučne profesionálny.
Lipšic sa bráni, že nepovedal nič zlé. „Vo svojom stanovisku som poukázal na konkrétne skutočnosti, kde sa medializované informácie nezhodujú s listinami zdokumentovanými vo vyšetrovacích spisoch - napríklad údajné nevybavenie dožiadaní zo strany Úradu inšpekčnej služby. K veci som sa vyjadril aj preto, že trestné stíhanie vedené ÚIS sa priamo týka trestných vecí, ktoré dozorujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. O týchto veciach mám preto vedomosť,“ napísal Lipšic.
„Je mi úplne jasné, že v tomto boji máme a budeme mať veľa mimoriadne silných nepriateľov. Prokurátori ÚŠP trestne stíhajú viacero bývalých vysokých verejných funkcionárov a oligarchov, ktorí majú stále svoj vplyv v politike, v justícii, v bezpečnostných zložkách alebo vlastnia niektoré médiá. A majú oproti nám ešte jednu veľkú výhodu – nemusia hrať podľa pravidiel,“ napísal Lipšic.
Lipšicov postoj oceňujem
Tomáš Kamenec, advokát
- Neprináleží mi, samozrejme, robiť sudcu medzi špičkami slovenskej prokuratúry. Rozumiem vyjadreniu generálneho prokurátora, že zo strany úradu Špeciálnej prokuratúry je potrebné dodržiavať určitú formu zdržanlivosti.Na druhej strane však chápem a oceňujem aj postoj špeciálneho prokurátora, ktorý sa zastal svojich podriadených, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj vyšetrovateľov, ktorí vyšetrujú podľa môjho názoru jedny z najzávažnejších trestných káuz za posledné obdobie.
Je vecou príslušných orgánov, aby preverili, či sú predmetné trestné stíhania v poriadku alebo nie. Miera dezinformácií a politického zneužívania týchto trestných konaní je však taká veľká, že do istej miery dokážem pochopiť Daniela Lipšica a jeho vyjadrenia.
