Bál by sa uspokojenia, no práve mravčia práca, ktorou sa prezentoval od vystúpenia v Brazílii, ho posunula vpred. Grigar prezradil, že po neľahkom období ho k striebru v Tokiu dotlačila nielen športová, ale aj mentálna príprava!
Aké sú vaše pocity po zisku striebra?
- Som veľmi šťastný. Pred pár rokmi by som si nevedel predstaviť, že tu budem stáť s medailou. Po OH v Riu a ďalších rokoch som sa trápil, pár vecí som musel prehodnotiť. Preto sme pracovali na detailoch a dnes mám medailu z olympiády. Som vďačný a šťastný.
Ako ste avizovali, finálovú jazdu ste si chceli aj užiť...
- Stále je to šport, ktorý sme si vybrali, lebo nás baví. Myslel som na to aj na štarte, aby som si to čo najviac užil. Vedel som, že ak sa budem baviť, bude z toho dobrý výsledok. Bola to veľmi dobrá jazda. Vychádzalo mi všetko, postupne som začal cítiť únavu. Ale dokázal som ísť ďalej a zrezával som niektoré nájazdy, kde som potreboval ísť rýchlejšie. Takto by som chcel jazdiť stále.
Keď ste došli do cieľa, za vami boli ešte traja pretekári. Verili ste v medailu?
- Netrúfal som si povedať, ako to vyjde. Až neskôr mi dolu povedali, že mám medailu. A keď som mal istotu, tak som len sledoval, či budem stúpať. Bol som vďačný za to, že to bude minimálne striebro.“
Predstihol vás len český kajakár Prskavec. Ako hodnotíte jeho „zlatý“ výkon?
- Dnes to bolo o tom, že finále nebolo jednoduché, bolo ťažké na psychiku. Dalo sa riskovať a to sa nemuselo vyplatiť. Ja som išiel, na čo som mal a čakal som. Dnes bol Jirko lepší o triedu, zlato si zaslúžil. Mne sa oplatilo ísť tak ako na tréningu. Ja som si dával pozor, nechcel som riskovať. Vedel som, že ak zajazdím, čo viem, bude to dobré. Trať som bral ako celok, chcel som, aby to bolo rýchle. Veľkú úlohu hrá hlava. Som rád, že som to zvládol tak, ako to vyšlo.
Po 5. mieste v Riu ste v príprave zmenili viacero vecí...
- Musel som si uvedomiť nejaké veci a musel som dospieť. Na to treba veľa práce. Od mentálneho nastavenia, stravy, tréningu. Toho je veľa. Každý detail som formoval. Medzi Grigarom z Ria a Grigarom z Tokia je hlavný rozdiel v tom, že som dospel a pokúsil som sa byť čo najprofesionálnejší športovec. Pre medailu treba makať a keby som v Riu získal medailu, dnes tu možno nestojím. Lebo by som sa mohol uspokojiť.