Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP). Časť rozdielu v mzdách je podľa ekonómov z inštitútu možné vysvetliť tým, že matky pracujú v priemere menej hodín, ročne ide o 2,5-mesačný rozdiel. Efekt rodičovstva na príjmy mužov je pritom podľa IFP omnoho menej výrazný, dokonca pozitívny počas prvých dvoch rokov od narodenia prvého dieťaťa.
Ekonómovia podotkli, že vo všeobecnosti Slovenky zarábajú v priemere o 19,4 % menej než ich mužské náprotivky. "Hrubá rodová príjmová nerovnosť bola v roku 2018 šiesta najvyššia v EÚ a od roku 2010 klesla iba nepatrne," upozornili analytici. Len malú časť tohto rozdielu možno vysvetliť rozdielmi vo vzdelaní a nerovnakým zastúpením pohlaví v jednotlivých odvetviach a typoch povolania. "Ženy síce častejšie pracujú v odvetviach s typicky nižšími mzdami, avšak majú v priemere vyššie vzdelanie ako muži," uviedli ekonómovia.
Najvýznamnejší vplyv na tieto mzdové rozdiely má práve rodičovstvo, je však rozdiel medzi matkami a otcami. "Podobne ako v zahraničí, pracujúce matky na Slovensku zarobia v priemere menej než bezdetné ženy v rovnakom veku. Naopak, príjmy zamestnaných otcov počas väčšiny pracovného života prevyšujú nielen príjmy matiek, ale aj zárobky mužov bez detí," porovnali odborníci.
Rozdiely v príjmoch medzi pohlaviami podľa IFP existujú už pred narodením prvého dieťaťa, ale po narodení sa rozdiel prehlbuje. Na základe údajov z roku 2006 inštitút ilustroval, že mzdové rozdiely medzi matkami a otcami sa prehĺbili z 29 % v roku pred narodením dieťaťa na 60 % vo štvrtom roku po narodení. Dokonca ani po 13 rokoch od narodenia dieťaťa sa rozdiely nevrátili na úroveň pred rodičovstvom.
