"Zaužívané ekonomické a sociologické vysvetlenia nižších príjmov matiek zdôrazňujú úlohu materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj následnej starostlivosti o dieťa," vyzdvihli odborníci. Dodali však, že negatívne efekty prerušenia kariéry často pretrvávajú aj po návrate matiek do zamestnania, keďže menej pracovných skúseností môže viesť k menšiemu platovému ohodnoteniu a pomalšiemu kariérnemu rastu.
Ekonómovia vyčíslili, že príjmy matiek po narodení prvého dieťaťa klesnú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 % v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, keby sa rozhodli deti nemať. "Tento vplyv je kompenzovaný rastom priemernej mzdy v hospodárstve a zvyšovaním zárobkov vzhľadom na vek. Aj napriek tomu sú reálne príjmy matiek šesť rokov po narodení prvého dieťaťa o 13 % nižšie než rok pred pôrodom," komentovali analytici s tým, že príjmy bezdetných žien v rovnakom veku, s rovnakým vzdelaním a v rovnakom regióne sa za to isté obdobie viac než zdvojnásobia.
Naopak, pri otcoch badajú odborníci za skúmané obdobie len minimálny efekt rodičovstva na počet odpracovaných mesiacov a tým aj na pokles príjmov. "Údaje o čerpaní materských dávok však naznačujú, že v tejto oblasti dochádza k zmene. V roku 2020 dávku poberalo v priemere 5541 mužov mesačne, čo predstavuje viac ako desaťnásobný nárast oproti čerpaniu v roku 2014," porovnali odborníci.
Podľa analytikov IFP by sa pri riešení tejto problematiky mali opatrenia hospodárskej politiky v prvom rade zamerať na podporu návratu matiek do zamestnania, a to najmä zvyšovaním dostupnosti predškolskej starostlivosti v podobe jaslí a škôlok, podporou využívania materskej a rodičovskej dovolenky zo strany otcov a flexibilného zamestnávania. "Práve nedostatky v týchto oblastiach spôsobujú, že ženy nemôžu optimálne kombinovať prácu so starostlivosťou o deti a do pracovného života sa vracajú príliš pomaly," upozornili ekonómovia.
