Ukázala to nedávno správa britskej spoločnosti TS Lombard.
Doterajšie kroky v oblasti klímy boli často kritizované ako príliš pomalé. Mnohé vlády sa však teraz v rámci podpory ekonomík pri zotavovaní sa z pandémie zameriavajú na investície do tzv. zelených riešení.
Aj nedávne katastrofické záplavy v Nemecku opäť upriamili pozornosť na dôsledky klimatickej zmeny. Sú však iba ďalšími zo série ničivých a extrémnych poveternostných udalostí z uplynulých dní vrátane rozsiahlych požiarov v americkom Oregone.
V novembri sa má v Glasgowe uskutočniť konferencia OSN o zmene podnebia (United Nations Climate Change Conference) známej ako COP26. Bude to jedno z najdôležitejších multilaterálnych stretnutí o klíme od Parížskej dohody.
Podľa TS Lombard pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality je kľúčové vytrvalo redukovať náklady na výrobu elektrickej energie. V prípade obnoviteľných zdrojov už klesajú, ale pri výrobe elektriny z plynu a uhlia zostávajú do značnej miery rovnaké.
"Náklady na elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov budú do roku 2030 polovičné v porovnaní s nákladmi na elektrinu z uhlia a plynu," povedal Charles Dumas, hlavný ekonóm TS Lombard. V tejto súvislosti upozornil tiež, že investície do zelenej infraštruktúry narážajú aj na množstvo technologických a technických výziev.
Napríklad v prípade solárnej energie je jej produkcia závislá nielen od počtu slnečných dní, ale v Európe napríklad existujú veľké rozdiely v slnečných dňoch v zime a uprostred leta. Výkon solárnych zariadení na starom kontinente tak podlieha veľkým výkyvom. To znamená, že Európania nemôžu byť závislí len od slnečnej energie.