„Preto je pri regulácii zisku skôr vhodné sa zamerať na plnenie nárokov pacientov a týmto plnením podmieňovať výplatu zisku poisťovní. Štát takýmto spôsobom dokáže upravovať a definovať obsahovo, aké nároky, v akej kvalite a v akej geografickej a časovej dostupnosti majú zdravotné poisťovne svojim klientom zabezpečiť,“ uviedol.
Podľa analytika by sa relatívne rýchlo dalo do regulačného rámca pre zisk zdravotných poisťovní zakomponovať postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré pacient dlho čaká. „Ak by mala zdravotná poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov,“ doplnil.
Predtým je podľa Zachara potrebné precízne definovať nároky poistencov, čo síce nie je také ľahké, ako stanoviť hornú hranicu 0,2 percenta z úhrnu poistného. Považuje to však za poctivejší prístup, ktorý môže priniesť pre pacienta a spoločnosť vyššiu hodnotu za peniaze. „Toto by malo byť cieľom štátu pri tvorbe zdravotnej politiky,“ uzavrel.
