Urobte si poriadok a vymeňte nepotrebné oblečenie za nápadité kúsky, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. O tom, že to ide aj bez ustavičného nakupovania nových, často lákavo lacných, ale nekvalitných vecí, hovorí organizátorka swapu Zuzana Dutková. Zažívame akýsi nový fenomén, ktorý sa netýka len módy a oblečenia. Swap sa pomaly, ale isto organizuje v každom väčšom meste, v obľúbenej kaviarni, pod holým nebom na sídlisku i medzi priateľmi v pohodlí obývačky.
A čo to ten swap vlastne znamená? „Swap je výmena čohokoľvek, čo už doma nepotrebujeme. To, že mi už nejaká vec neslúži, neznamená, že by sa to nemuselo hodiť niekomu inému. Swapovaním sa dajú ušetriť peniaze a zároveň sa učíme, že keď niečo nemáme a potrebujeme, nemusíme si automaticky kupovať nové. Popozeráme sa po možnostiach získať danú vec v použitom stave,“ objasňuje filozofiu ekologickej bezpeňažnej výmeny organizátorka swapov Zuzana Dutková.
„Keď sme začínali so swapmi, toto pomenovanie tu nebolo, nefigurovalo v slovenskej spoločnosti. Pustili sme sa do organizácie verejných akcií, ktoré motivujú ľudí priniesť zo svojej skrine veci, ktoré už nenosia, aby si ich mohol zobrať niekto, kto ich využije,“ vracia sa v spomienkach Zuzana, ktorú priatelia familiárne prezývajú Dutka.
Vymením panvicu za ponožky
Za ďalšiu devízu tejto výmennej aktivity považuje Dutka predlžovanie životnosti jednotlivých vecí, a teda i oblečenia. „Verím, že z dlhodobého hľadiska sa takto učíme znižovať spotrebu a túžbu nakupovať si stále nové a nové oblečenie,“ vysvetľuje výrazná čiernovláska a pokračuje. „Keby si mnohí z nás v tomto momente prestali nakupovať oblečenie, stále by mali čo nosiť. Mať v šatníku nové veci a kúsky je túžba, na ktorej nie je nič zlé, ale dá sa to robiť aj ináč. Bez nakupovania nových vecí, ktoré sú často lacné a nekvalitné,“ hovorí organizátorka swapov. Zuzana upozorňuje, že vzájomné výmeny sa netýkajú len textilu a takisto môžu mať rôzny priebeh.
„Swapy nemusia byť len verejnou akciou. Môžete si ich urobiť aj doma s kamoškami, kde každá prinesie veci, ktoré už nepotrebuje, a vymieňať medzi sebou. Veľmi populárne sú teraz aj online swapy, kde sa swapuje skutočne čokoľvek. Hrniec, panvicu, rastlinku alebo kus nábytku vymeníte za čokoládu, ponožky, či prášok na pranie,“ opisuje Dutková.
Nákupná maniačka
Úspešným nápadom často predchádza osobný príbeh a skúsenosť. Iné to nebolo ani v prípade Zuzany. Predtým, ako začala premýšľať o tom, aké oblečenie v skrini skutočne potrebuje, a čo je len obyčajný rozmar, musela sa trošku popáliť. „Nakupovala som veľmi nezdravo. Dlho som mala takú filozofiu: Ešte si kúpim toto a môj šatník bude kompletný, budem spokojná,“ vysvetľuje žena, ktorú bavilo obliekať sa a mať pekné veci. Dutka priznáva, že na triedenie svojej skrine vtedy ani len nepomyslela. „Túžila som ráno vstať, otvoriť šatník a mať si čo obliecť, v zmysle, že budem spokojná s tým, čo v ňom mám,“ spomína Zuzana. Kvantita ju však šťastnou neurobila, práve naopak...
„Mala som preplnenú skriňu a každé ráno depresiu, že chcem zostať v pyžame, lebo si nemám čo obliecť.“ Napokon si Dutka celý svoj šatník vyhádzala. „Keď som videla tie kopy oblečenia, ktoré zakrývali posteľ a topánky všade po miestnosti, bolo to pre mňa šokujúce, bol to jednoducho nonsens,“ uvažuje a priznáva, že asi 80 percent vecí v tom čase jednoducho vyradila.
Stigma socializmu
Svoj podiel na tom, že nás v obchode často zláka kvantita pred kvalitou, má aj 40 rokov života v socializme. Tuzex bol pre vyvolených, doma sa vo veľkom štrikovalo a zrazu, keď boli možnosti, tak sa pre strach z nedostaku hromadilo a škrečkovalo.
„Určite nás to ovplyvnilo, ale treba to zmeniť. Nedá sa to zo dňa na deň. Myslím si, že mnoho ľudí to chápe ako obmedzovanie. Keď si zažili, že kedysi nebolo a teraz zrazu môžu... A nekupovať veci len preto, že sú v akcii a lacné.To nás nabáda kupovať viac, lebo si to môžeme dovoliť. Žiadne oblečenie nemá stáť euro. Či sa nám to páči alebo nie, budeme sa musieť naučiť, že táto planéta má obmedzené zdroje,“ vystríha Dutková. Podľa nej kvalitné oblečenie je a musí byť drahé.
Krv, bieda a tričko za päť eur
„Za kvalitné oblečenie sa platí, lebo treba zaplatiť ľudí a materiál. Značky, ktoré ho vyrábajú nezdierajú v textilných továrňach svojich pracovníkov a snažia sa byť ohľaduplné k životnému prostrediu,“ vysvetľuje Zuzana a dodáva, že v slovenských nákupných centrách by sme obdobné značky našli len sotva. Zato ich pravý opak nielen prevláda, ale i zarába. Obchody, kde sa na pultoch hemžia päťeurové výpredajové tričká, prosperujú. Pri debate o akciových lákadlách za babku však Dutka zdvíha varovný prst. Za každým päťeurovým tričkom sa podľa nej skrýva trpký životný osud.
„S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z geneticky modifikovanej bavlny, ktorá bola postrekovaná hektolitrami toxických pesticídov a chemikálií. Je dosť možné, že ľudia, ktorí ju pestujú, majú buď nejaké vážne chronické zdravotné problémy, alebo žijú v obrovských dlhoch. Často sú vykorisťovaní rôznymi nadnárodnými korporáciami a nemajú primerane zaplatené za svoju prácu. Väčšinu pracovníkov v odevnom priemysle tvoria mladé ženy vo veku 18 a 25 rokov, fyzicky a sexuálne napadnuté,“ vysvetľuje Zuzana a nie je ďaleko od pravdy.
Svedčia o tom aj drastické zábery obrovskej textilnej fabriky Rana Plaza v Bangladéši, ktorá sa zrútila v apríli 2013. Tragická katastrofa, pri ktorej zahynuli stovky ľudí len poodhalila celému svetu to, o čom sa dlhšie šuškalo. Nedôstojné pracovné podmienky a drancovanie ľudí, otrocky pracujúcich pre módny priemysel.