Sokol rároh hniezdil len v Malých Karpatoch. Vďaka lesohospodárskej činnosti sa tam zmenili podmienky. Rozorali sa aj predhoria, kde žili sysle, ktoré sú potravou pre sokola. Dravce sa tak postupne z Malých Karpát vytratili a ornitológovia odpozorovali, že sedia na elektrických stožiaroch. "Preto sme tam vyskúšali dať búdku a osadil ju prvý pár. Zistili sme, že to je cesta, ako mu pomôcť," priblížil Chavko. Ornitológovia tak začali spoluprácu so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou. Spolupracujú nielen na osádzaní búdok na stĺpy, ale aj pri inštalovaní odkloňovacích prvkov na elektrické vedenia.
Na Slovensku je tak vybudovaných vyše 400 búdok na stožiaroch určených na hniezdenie sokola rároha, pretože tento dravec si sám nevie postaviť hniezdo. Podľa Chavka v búdkach hniezdi aj sokol myšiar, lastovičiar, výnimočne aj výr skalný. Pokračuje, že búdky boli na stĺpoch najprv drevené, teraz sa vyrábajú hliníkové. "Merali sme v nich teplotu. Neprehrievajú sa. Búdky sa raz za čas aj čistia," poznamenal ornitológ. Doplnil, že hniezdenie sokola monitorujú pomocou dronov.
Búdky sú umiestnené vo výške 40 metrov. Na niektorých vyšších stožiaroch vo výške 70 metrov. "Tam je prúdenie vzduchu trvalé, takže búdky tam nie sú ohrozené prehrievaním," podotkol Chavko. Zároveň sú pre vtáky bezpečné, pretože na elektrické stĺpy je zakázané liezť.
Páry sokola rároha sú verné svojmu hniezdisku a chránia si ho pred inými jedincami. To, či sa dravce vracajú do búdok, zisťujú ornitológovia prostredníctvom satelitnej telemetrie. Cez projekt Danube Free Sky dali niektorým sokolom na chrbty batôžky so satelitnými vysielačkami, pomocou ktorých ich sledujú. "Tento rok sme takto označili šesť mláďat, no dlho sa tu neohriali," hovorí Chavko s tým, že jedno mláďa evidujú v Kosove, druhé na Ukrajine a tretie v Nemecku. Dodal, že pomocou tejto metódy vedia identifikovať aj uhynutie týchto dravcov.
