So slzami v očiach a s obavami opísali nielen chvíle hrôzy, ktoré prežívali, ale kompetentným adresovali aj slová plné výčitiek, ale aj prosieb o pomoc. Zúfalí ľudia sa snažia zachrániť, čo sa dá, malá obec Košecké Podhradie to však bez ochoty a pomoci mocnejších zvládnuť nedokáže.
Obyvatelia Košeckého Podhradia sa trápia s následkami ničivých povodní, ktoré ich v priebehu týždňa postihli. Svojimi silami za pomoci obce odstraňujú škody, ktoré voda napáchala. Kým neďalekej Valaskej Belej, ktorú postihla rovnaká pohroma, prisľúbil premiér pomoc, v Košeckom Podhradí zostali na všetko sami. „V priebehu siedmich dní sa nám zopakovali dve povodne. Zatopilo viacero rodinných domov, boli zatopené autá až do výšky sedadiel, spláchlo nám kilometer a pol cesty. Po druhej povodni to v časti Kopec vyzerá ako po druhej svetovej vojne. Načaté sú oporné múry, ak príde veľká voda, tak padnú. Ťažko sa to odhaduje, ale dovolím si tvrdiť, že škody budú v státisícoch. To, čo sme dali do stavu, aby to bolo zjazdné a chránené, nám voda spláchla,“ povedal starosta Košeckého Podhradia Rastislav Čepák a zároveň dodal, že problém je podľa neho v tom, že rozrobené sú viaceré úseky. „Projekt bol na 100-ročnú vodu a práce by mali byť ukončené teraz v auguste. Či je termín dostatočný neviem posúdiť, ale myslím, že by sa dalo aj rýchlejšie. Apelujem na harmonogram prác, do dnešného dňa sme ho nedostali. Ukončené by mali byť teraz v auguste,“ doplnil starosta.
Obrátil sa s prosbou aj na kompetentných. „Chcel by som apelovať na kompetentných na vládu, aby nám pomohli. Praktické skúsenosti pri povodniach, ktoré boli v minulosti, sme mali s ročným oneskorením preplatené. Zákon o povodniach je však spravený tak, že fyzickým osobám neprepláca takmer žiadnu škodu. Bolo by dobré, ak by sa tento zákon otvoril a aby ľuďom nepreplatili „2 kýble farby“ na vymaľovanie pivnice a sokla do výšky 40 centimetrov. S týmto by bolo dobré niečo spraviť,“ uzavrel R. Čepák.
Svoje rozhorčenie neskrývali ani mnohí obyvatelia obce. „Od roku 2004 som žiadala o spevnenie brehu, stále to padalo. Na to nereagovali, iba ma obviňovali, že sa o breh nestarám. Až po dohode so starostom sme spísali petíciu. Až potom sa začalo konať,“ prezradila Jana Belanová Danielová s tým, že stavebné povolenie bolo vydané až v roku 2016. „S úpravou potoka začali až minulý rok. Niekoľkokrát som upozorňovala, že to nerobia správne. Nepočúvali a hovorili, že nie sú peniaze a že je to na 100-ročnú vodu. Napriek tomu som žiadala, aby oporný múr zvýšili, čo nakoniec na naliehanie aj starostu spravili. To nám zachránilo majetok, inak by sme mali všetko pod vodou,“ pokračovala Jana Belanová Danielová, ktorej voda vzala veľkú časť pozemku a zničila altánok, ktorý bol takmer 15 metrov od brehu pôvodného riečiska.
V slzách sa utápala aj Marta Šnapková, ktorá býva o pár metrov vyššie v dome po svojich rodičoch. „Začali regulovať potok, ale nechali to tak a odišli. Teraz sa to tu všetko vylieva. V 1963 som to zažila, voda sa vyliala do záhrady, ale dom bol v poriadku. Teraz nás to ohrozuje, je to vážne. Ak to ešte príde, zoberie to už dom. Strašne sa bojím, nemôžem ani spať, v noci ma búrka zobudila, pozerala som z okna, chodila po dome, čakám, že zase čosi príde,“ cez slzy povedala Marta Šnapková.
V časti Kopec druhá povodeň napáchala rozsiahle škody. „Môj starý otec to tu s povozom vybudoval, ja som vlastnými rukami prerobil. Minulý rok som pochoval manželku a teraz toto? Čo sa to deje?“ s plačom hovoril užialený 78 ročný Karol Muk. „Voda valila balvany, ako keby to bolo drevo. Všetko bolo pod vodou. Všetci len o Valaskej Belej rozprávajú, ale tu to máme rovnako zlé, ak nie horšie. Vymlelo potok. Ak sa to zvalí, zaleje celé koryto. Voda bola 40 cm v dome. Ratoval som, čo sa dalo. Vnikla do garáže, v kotolni mám 40 centimetrov vody, čo vám budem hovoriť. Človek sa snaží celý život, som zvedavý, kto nám teraz pomôže,“ uzavrel utrápený dôchodca.
