Nemá ľahký život, no napriek tomu žije poctivo a veľmi skromne. Jediné, o čo prosí je nájsť si prácu, ktorá ho bude živiť. Momentálne je na invalidnom dôchodku a z príjmu, ktorý dostáva nemá šancu žiť. Pomocnú ruku mu podávajú pracovníci z Centra pomoci človeku v Trnave.
Trnavská arcidiecézna charita píše len veľmi zriedkavo na sociálne siete statusy, kde treba pomôcť ľuďom. Attilov príbeh však uverejnili a za pár hodín mal tisícky zdieľaní. Attilov osud chytil za srdce ľudí, ktorí sa mu snažia pomôcť a vyjadrujú mu veľký obdiv. Životom bitý invalidný dôchodca pracoval 30 rokov ako energetik. Mal manželku a dcéru. S manželkou sa však rozviedol a dcére prepísali byt s tým, že tam Attila bude môcť bývať. Nestalo sa tak a pred piatimi rokmi sa dôchodca ocitol na ulici. Z minúty na minútu sa musel vedieť o seba postarať.
"Hľadal som si ubytovňu aj som našiel. Býval som tam dovtedy, kým som nezistil, že ma okrádajú a miznú mi veci, " spomína muž na ťažké chvíle. Našiel si druhú ubytovňu, kde opäť býval len chvíľu. "Raz som prišiel domov z práce a našiel som všetky veci vysťahované na ulici. Pršalo a všetko som mal úplne mokré. Majiteľ ubytovne mal exekúciu a museli sme sa vysťahovať," hovorí s plačom muž. Takto sa Attila sťahoval niekoľkokrát. Vždy natrafil na ľudí, ktorí mu niečo vyviedli.
Skromný muž už od života nechce nič, túži len po práci, ktorá ho bude živiť. Attila sa kvôli práci sťahoval a sťahoval. "Išiel som vždy za prácou. Mám len invalidný dôchodok. Poberám 270 eur a z toho si platím ubytovňu, jedlo a nezostáva mi ani na lieky," smúti Attilu. "Kúpil som si aj bicykel, aby som mohol cestovať zadarmo. Autobusy boli pre mňa drahé. Bicykel mi nakoniec kamarát ukradol a dal do záložne. Ja som si ho odtiaľ opäť vykúpil za posledné peniaze, lebo ho potrebujem pri zháňaní si práce," hovorí útly Attila, ktorý pri spomínaní si na svoj život plače. Nechce byť na nikom závislý a chcel by slušne žiť. Z trnavskej charity mu pomáhajú ako môžu.
