Kvôli spinálnej muskulárnej dystrofii (SMA) sa totiž ešte v destve jemu a jeho rodičom obrátil život hore nohami. Neposedné chlapča pomaly, ale isto začalo strácať silu. Gabrielovi rodičia sa snažili, ako mohli, avšak progres choroby dokázali bez liečby iba spomaliť. Dnes je Gabo usmievavý a plný plánov a snov. Vďačiť za to môže špeciálnej liečbe.
Gabrielovi (21) diagnostikovali spinálnu muskulárnu distrofiu (SMA), keď mal dva roky. „Rodičia si spočiatku všímali chôdzu na špičkách a častejšie úrazy. Neskôr sa prejavila aj svalová slabosť v porovnaní s mojimi kamarátmi,“ spomína. Začal sa kolotoč návštev lekárov. „Diagnostika nebola jednoduchá a vyžiadala si mnohé vyšetrenia. Posledné, genetické vyšetrenie však definitívne potvrdilo nervovo-svalové ochorenie SMA,“ vraví o ťažkých chvíľach.
A hoci to bol šok, počas detstva a mladosti sa napriek tomu venoval všetkému, čo zvládal. Hral futbal, stolný tenis a cvičil. Svalstvo a pohyb sa však postupne zhoršovali. Pravidelným cvičením a pohybom bolo možné progres spomaliť, no napriek tomu strácal silu. „Postupne toto ochorenie ovplyvňovalo väčšiu časť môjho každodenného života, chôdza bola obťažnejšia a pády častejšie,“ smutne spomína.
