Tridsaťosemročný slovenský atlét avizoval, že skončí po tokijskej olympiáde už v roku 2019. Potom však zasiahla svet pandémia koronavírusu, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vlani v marci presunul najväčší športový sviatok na leto 2021 a tak obhajca zlata z Ria de Janeiro 2016 zvažoval, či sa vôbec na hrách zúčastní. Síce odloženie hier z celkového pohľadu privítal, no z osobného si spočiatku nevedel predstaviť, že by mal predĺžiť prípravu ešte o jeden rok. Nakoniec sa rozhodol pokračovať, na jeseň v Dudinciach (3:41:15 h) splnil s rezervou olympijský limit a do Tokia prišiel opäť ako obhajca zlata.
Na vôbec poslednej "päťdesiatke" v olympijskej histórii sa dlho držal v popredí, ale kríza na 30 km ho odsunula z bojov o medaily. "Boli to určite jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal motiváciu. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa a ukončiť to so cťou. Som sklamaný, ale bolo to so cťou a môžem sa každému pozrieť do očí, že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť," povedal Tóth.
Kým v prvej polovici sa zdalo, že má šancu na pódium, fyzické sily sa postupne vytrácali a ovplyvnilo to aj jeho psychiku: "Musel som sa vyrovnať s tým, že nebudem bojovať o medailu. Že mi odchádza pomerne početná skupina, ja keď som sa necítil zle, bola príliš silná. Musel som si zachovať koncentráciu a bojovať. Ďakujem všetkým, ktorí ma tam podporili, trénerovi, fyzioterapeutovi, ale aj novinárom, ktorí ma tlačili."
Tóth sa narodil 10. februára 1983 Nitre. Ako chlapec si vyskúšal viacero športov, no nakoniec mu učarovala atletika. Športovú kariéru odštartoval vo veku 13 rokov, keď nastúpil do atletického klubu v Nitre a pod krídla si ho vzal prvý tréner Peter Mečiar. Napriek tomu, že nemal ideálne fyzické parametre, vybral si chôdzu. Vynahradil to však tvrdou prácou, cieľavedomosťou a skromnosťou, ktoré ho sprevádzali počas celej kariéry. Čoskoro sa stal majstrom SR a začal reprezentovať na medzinárodných podujatiach.
Na jeseň 2002 presedlal z Nitry do Dukly Banská Bystrica, kde začal spolupracovať s už legendárnym trénerom Jurajom Benčíkom. Ten v minulosti trénoval aj olympijského víťaza na 20 km z OH 1988 v Soule Jozefa Pribilinca. Veľkým míľnikom v Tóthovej kariére bolo 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu, po ktorom sa dostal do olympijského top tímu, a v roku 2010 prišiel prvý veľký úspech, keď triumfoval na podujatí Svetového pohára v mexickej Chihuahue na 50 km. To už mal na konte dva štarty na OH, oba ešte na 20 km. V Aténach obsadil 32. miesto, o štyri roky neskôr v Pekingu 26. Po tejto olympiáde sa rozhodol presedlať na kráľovskú päťdesiatku.
O dva roky neskôr prišlo spomínané víťazstvo v Mexiku a o ďalšie dva 5. miesto, po dodatočných diskvalifikáciách ruských chodcov, na olympiáde v Londýne. Na MS v roku 2013 obsadil opäť piatu priečku a potom prišla ďalšia veľká zmena v jeho kariére. Trénera Benčíka vystriedal za Mateja Spišiaka, s ktorým odvtedy pracuje až dodnes. Nová spolupráca priniesla ovocie už v nasledujúcej sezóne, keď sa stal vicemajstrom Európy a o rok neskôr si vybojoval titul na majstrovstvách sveta v Pekingu, kde svojím famóznym výkonom zničil konkurenciu. Na čelo sa dostal už po štyroch kilometroch, náskok stále zvyšoval a druhý Austrálčan Jared Tallent nakoniec zaostal v cieli o takmer dve minúty.
Rok pred hrami v Riu de Janeiro sa razom stal veľkým favoritom na triumf. V úvode olympijskej sezóny si však poranil holennú šľachu a musel dlhšie pauzovať. Uzdravil sa včas, do Ria prišiel už stopercentne pripravený a v životnej forme a po ďalšom skvelom výkone vystúpil na športový Olymp. Opäť pred Jaredom Tallentom.
Po vrchole však prišlo najhoršie obdobie kariéry, pre nízku hladinu hemoglobínu vo vzorke z mája 2016 čelil obvineniam z porušenia antidopingových pravidiel a manipulácie s vlastnou krvou s využitím nedovolených metód (autológna transfúzia). Tótha tak čakalo náročné a dlhé dokazovanie svojej neviny, v rámci nej predostrel 250-stranový dokument s 25 prílohami od siedmich odborníkov v oblasti hematológie a metabolomiky zo šiestich krajín. Dlhý boj sa nakoniec skončil víťazstvom a olympijský víťaz svoje meno očistil. Do súťažného diania sa vrátil v marci 2018 víťazstvom na Dudinskej päťdesiatke, v auguste pridal ďalšie striebrom na 50 km na ME v Berlíne. Svetový šampionát v Dauhe, v extrémnych teplotách nedokončil.
Absolvent Filozofickej fakulty UKF v Nitre v odbore žurnalistika je už niekoľko rokov aktívny aj v športovej diplomacii. Od roku 2012 pôsobí v komisii športovcov SOŠV a od roku 2016 je jej predseda. Je zároveň člen výkonného výboru SOŠV i Slovenského atletického zväzu a v rokoch 2014 až 2017 pracoval ako člen komisie športovcov Svetovej atletiky. Tóth je ženatý s manželkou Lenkou a má dve deti Emmu (2007) a Ninu (2009).
