Vyplýva to zo štúdie publikovanej v odbornom časopise PNAS. Podľa vedcov by mohlo ísť o jedno z najstarších druhov umenia v Európe. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Červeným zafarbeniam v španielskej jaskyni sa venoval už výskum v roku 2018, kedy experti prišli s hypotézou, že nejde o prírodné sfarbenie oxidáciou železa, ako sa dovtedy predpokladalo, ale o druh umenia. V štúdií, ktorá bola publikovaná v pondelok, vedci tvrdia, že pigmenty na jaskynných stalagmitoch boli nanášané "špliechaním a fúkaním".
Nová štúdia potvrdzuje dávnejšie hypotézy aj tým, že kompozícia a umiestenie pigmentov nie je v súlade s prírodnými procesmi. Ich textúra sa navyše nezhoduje so vzorkami odobratými z jaskyne, čo naznačuje, že pigmenty pochádzajú z externého zdroja. Detailnejší rozbor ukázal, že pigmenty boli nanášané počas obdobia dlhšieho ako 10.000 rokov.
"Toto potvrdzuje hypotézu o tom, že neandertálci prišli robiť tieto pigmentové značky do jaskyne pri rôznych príležitostiach, počas niekoľkých tisícok rokov," povedal spoluautor štúdie Francesco d'Errico.
Toto "umenie" sa podľa odborníkov nedá porovnávať s nástennými jaskynnými maľbami tvorenými prehistorickými modernými ľuďmi, ako sú napríklad tie v jaskyni Chauvet-Pont d'Arc vo Francúzsku. Nové zistenia však prispievajú k hypotéze, že neandertálci neboli až takí primitívni príbuzní rodu Homo sapiens, ako sa predpokladalo.
