Odvtedy ho už navštívilo veľa záujemcov, lebo je jediné svojho druhu na Slovensku. Nesie názov Na dreve maľované a nájdete v ňom prekrásne maľované truhlice. Dlhé roky v centre obce stála opustená budova bývalej krčmy. Starší si pamätali na to, ako sa v nej miestni chlapi schádzali, hrávali karty a debatovali o živote.
Lenže vyše dvadsiatich rokov historická budova chátrala. Žiaľ, rozpočet obce je taký chatrný, že neumožňoval investovať do jej opravy a premeny na zmysluplný objekt. Pred rokom však zaklopal na dvere starostky mladý muž s nápadom. Jozef Adamov je zberateľ starožitných maľovaných drevených truhlíc a hľadal priestory na vybudovanie múzea.
Vystavená je iba časť
Rok sa s rokom stretol a múzeum je realitou. S pomocou sponzorov a vlastných úspor sa podarilo expozíciu sprístupniť verejnosti. „Začalo sa to jednou truhlicou. Kúpil som ju synovi na hračky a zrekonštruoval som ju. A už potom sa to nedalo zastaviť,“ konštatuje. Stal sa členom Spolku zberateľov, v ktorom sú vraj nadšenci, ktorí vlastnia ešte početnejšie zbierky, ako je tá jeho. Jeho truhlice čakali na svoj čas starostlivo uložené v lodných kontajneroch. Časť je už zakonzervovaná a vystavená v múzeu, konkrétne 103 kusov. Ďalších 40 čaká v dielni na konzervovanie a 50 je ešte v kontajneroch. Plánom do budúcnosti je expozíciu zväčšiť.
Ak by ste čakali, že staré kúsky renovuje do pôvodného stavu, musíme vás sklamať. „Každý nový prírastok najskôr treba očistiť a umyť, potom zbaviť červotoča. Potom ich konzervujem olejom a včelím voskom. Snažím sa zachovať ich pôvodnú krásu, maľby nedokresľujem.“ Najozdobnejšie kúsky pochádzajú z Českej republiky a na Slovensku najvýraznejšie zdobili vo Važci. Pôvodne boli všetky maľované aj na vrchnej časti, ale ľudia ich používali na sedenie, preto sa maľby nezachovali.
V 60. rokoch sa u nás definitívne skončila éra truhlíc. „Možno ojedinele ešte v niektorých rodinách nevesta dostane ako svadobný dar truhlicu,“ hovorí Jozef Adamov. O každej truhlici presne vie, kde ju získal. Do vybavenia čoskoro pribudne mapka s vyznačením pôvodu exponátov. Expozíciu ozvláštňujú aj iné artefakty. Návštevníkov zaujmú historické fotografie Čičmian a ich obyvateľov, ukážky krojov a inštalácia dedinskej izbičky.
Tajomstvo pod zemou
Pri rekonštrukčných prácach, ktoré ešte neukončili, natrafili aj na zaujímavosť. Budova bola postavená zarovno s miestnym kaštieľom, zrejme ju majitelia pôvodne používali ako stajne pre kone. „Zisťoval som si to v historických prameňoch a s istotou vieme, že bola postavená za Márie Terézie, staviteľom bol minister obrany. Snažíme sa nájsť v archívoch viac informácií a dokumentov, aby sme sa dozvedeli, ako budova vyzerala. Veľkú zvedavosť vzbudzuje aj nález veľkej betónovej platne, ktorá zakrýva pivničné priestory. Odkryli sme iba malý kúsok zahádzaný suťou, a naozaj sú tam zasypané priestory. Keď sa nám podarí získať projektovú dokumentáciu, môžeme sa pustiť do čistenia a skúmania podzemia,“ konštatuje sympatický zberateľ.
Miestni obyvatelia sa z nového múzea tešia a radosť neskrýva ani starostka Iveta Michalíková. „Som rada, že návštevníci našej dedinky môžu navštíviť takú unikátnu expozíciu, aká nikde inde na Slovensku nie je,“ konštatuje.
