Ľudia zodpovední za vrcholné športové súťaže by si už teraz mali klásť otázky, či neprehodnotiť kalendár jednotlivých podujatí tak, aby sa minimalizovali neblahé dopady na zdravie športovcov. Uviedol to šéf Svetovej atletiky Sebastian Coe v závere olympijských hier v Tokiu. Tie boli okrem pandémie koronavírusu výrazne ovplyvnené aj vysokými horúčavami a vlhkosťou vzduchu. Nástrahy počasia často ovplyvňovali nielen výkony športovcov, ale boli aj príčinou ich zdravotných problémov. Viacerí sa ocitli na pokraji kolapsov.
Vypuklo sa to prejavilo najmä počas tenisového či futbalového turnaja a v závere olympijských hier aj pri chodeckých a maratónskych súťažiach. Tie sa síce pre údajne lepšie klimatické podmienky presunuli na sever Japonska do Sappora, ale organizátorom tento čiastočný risk nevyšiel. Obhajca titulu v chôdzi na 50 km Matej Tóth sa lúčil s kariérou v pretekoch, kde sa ortuť teplomera vyšplhala nad 30 stupňov Celzia a na začiatku bola vlhkosť vzduchu takmer 90 percent. Podľa vlastných slov došiel do cieľa len silou vôle, lebo nechcel vzdať svoje posledné preteky.
"Nemusíte byť vyznávačom teórií o zmene klímy ani ich popieračom, aby ste vedeli, že svet sa zahrieva. Pravdepodobne nás už o nejaký čas čaká globálna diskusia o tom, ako a kde budeme organizovať športové podujatia v budúcnosti, resp. aké zmeny sme ochotní urobiť v kalendároch v jednotlivých športoch," vyhlásil Sebastian Coe.
Niekdajší skvelý britský strednotratiar a dvojnásobný olympijský víťaz v behu na 1500 m tvrdí, že ľudia zo Svetovej atletiky už teraz premýšľajú o tom, ako čo najmenej ublížiť zdraviu športovcov do budúcnosti. "Nikto nechce robiť šport preto, aby sa konfrontoval s týmto druhom problémov. Ale nevyhneme sa tomu a možno rovnako vysoké teploty ako v Tokiu nás čakajú už aj na OH 2024 v Paríži," zdôraznil Coe.
V júli 2022 má byť svetový šampionát v atletike v americkom meste Eugene v štáte Oregon, kde sa na vrchole leta teplota vzduchu presahuje aj 40 stupňov. Už tento rok počas olympijskej kvalifikácie atlétov v tomto meste museli niektoré súťaže presúvať na neskorší čas. Predchádzajúce majstrovstvá sveta sa v roku 2019 konali v katarskej Dauhe na klimatizovanom štadióne, ale predstavitelia vytrvalostných disciplín vo svojich pretekoch výrazne trpeli. Chôdza na 50 km sa tam dokonca konala v nočnom čase, ale v takých náročných podmienkach, že Matej Tóth a Mária Katerinka Czaková ju ani nedokončili. Budúci rok sa majstrovstvá sveta vo futbale uskutočnia na rovnakom mieste, ale pre vyššie spomenuté skutočnosti sa bude hrať až v netradičnom koncoročnom termíne - koncom novembra a v úvode decembra.
"Treba sa vážne zaoberať najmä zdravím vytrvalcov, ktorí najviac trpia v drsných klimatických podmienkach. Toto všetko je pre nás veľká výzva do budúcnosti. Len spoločnou diskusiou na úrovni môžeme predísť závažným prešľapom v budúcnosti," zdôraznil Coe, ktorý je aj člen Medzinárodného olympijského výboru a činný je aj na britskej politickej scéne.
