Najlepší spomedzi účinkujúcej deviatky bol lúčiaci sa 38-ročný chodec Matej Tóth, ktorý v poslednej päťdesiatke kariéry skončil štrnásty. Do najlepšej dvadsiatky sa dostala už len debutantka Emma Zapletalová, ktorá skončila na 400 m prek. pätnásta. V porovnaní s Riom de Janeiro je to citeľný výsledkový prepad, keďže pred piatimi rokmi Tóth bral zlato v chôdzi na 50 km a kladivár Marcel Lomnický skončil vo finále piaty.
"Na naše tokijské výsledky sa musíme pozerať reálne. Kým v Riu nám pred piatimi rokmi vyšlo takmer všetko, na čo sme siahli, v Tokiu to tak celkom nebolo. V Riu sme mali až päť umiestení v prvej dvadsiatke, v Tokiu len dve a žiadne vo finálovej osmičke, čo sme si stanovili ako hlavný cieľ. Niekomu by sa mohli zdať naše ambície nesmelé, ale ja som už pred OH odhadoval, že tak ako by sme mohli získať možno aj dva cenné kovy, mohlo by sa nám stať, že sa nik neprebojuje do prvej desiatky. Žiaľ, vyšla druhá možnosť. Samozrejme, vyrovnávali sme sa s generačnou výmenou, v poslednom období aj s koronou, avšak tokijská olympiáda zanechala pre našu atletiku viac ako len rozpačitý dojem," uviedol šéftréner Slovenského atletického zväzu Martin Pupiš na webe SAZ..
Podľa Pupiša je slovenské atletické vystúpenie v Tokiu sklamanie a nenaplnenie cieľa. "Prioritou smerom k OH 2024 v Paríži musí byť stabilizovanie počtu našich pretekárov na vrcholných podujatiach - prioritne na MS - a vytvoriť atletický tím profilujúci sa smerom k OH 2024. Podmienky účasti na vrcholných podujatiach sú z roka na rok tvrdšie, preto musíme bojovať za každého jedného reprezentanta. Ak by boli tokijské limity ako pred piatimi rokmi do Ria, teraz by boli vo výprave aj Veszelka, Škvarková, Sahajda, zrejme Ledecká či Vadlejch, ba možno aj niektorá maratónkyňa. Žiaľ, okrem iných nezmyslov, ktorými sa 'inovuje' atletika, máme aj renking. Treba ho akceptovať, ale žiadalo by sa, aby Svetová atletika načúvala hlasom, ako ho vylepšiť a čo najviac objektivizovať," myslí si šéftréner SAZ.
Zopakoval aj starú pravdu, že Slovensko je jediná krajina v Európe, ktorá nemá regulárnu atletickú dráhu v hlavnom meste. "O atletických halách škoda hovoriť. U nás často počuť výhovorky, že deti aj tak nechcú športovať, a že sa máme príliš dobre, a preto deti nie sú húževnaté. Možno sa máme dobre, ale v športe úspešní Nóri, Holanďania, Austrálčania, Švajčiari i iní sa majú ešte lepšie. Ak nenavýšime počet hodín telesnej výchovy na školách (tak ako to robí celý civilizovaný svet) a nezlepšíme športovú infraštruktúru, zabudnime na lepšiu budúcnosť slovenského športu," dodal šéftréner SAZ na webe atletika.sk.
