Tokio už o jednu olympiádu prišlo, keď jej dvanásta edícia sa v roku 1940 nekonala pre II. svetovú vojnu. Hry 2020 sa však napokon iba odložili o rok. Sprevádzali ich obavy, že môžu prispieť k šíreniu koronavírusu a museli sa konať v čase, keď v regióne platil núdzový stav.
K masívnemu šíreniu nákazy medzi športovcami napokon neprišlo. Z 339 disciplín ovplyvnil koronavírus predovšetkým skok o žrdi, keď sa tesne pred hrami nakazil úradujúci majster sveta Sam Kendricks z USA a atletickí fanúšikovia tak boli ochudobnení o jeho súboj s aktuálnym svetovým rekordérom Armandom Duplantisom zo Švédska. Nepríjemnú situáciu museli riešiť aj v českej výprave, keď sa nakazila štvorica športovcov.
Najúspešnejším účastníkom hier sa stal americký plavec Caeleb Dressel, ktorý získal päť zlatých medailí. Cenné kovy zbierali aj jeho austrálske kolegyne z bazéna, Emma McKeonová si pridala na konto štyri zlaté a tri bronzové a Kaylee McKeownová tri zlaté a jednu bronzovú. S titulom trojnásobného olympijského šampióna odchádzajú z Tokia jamajská šprintérka Elaine Thompsonová-Herahová, kórejská lukostrelkyňa An San a novozélandská rýchlostná kanoistka Lisa Carringtonová.
Cenný kov získalo 93 krajín, o sedem viac ako v Riu de Janeiro. Historické zlato pre Bermudy vybojovala triatlonistka Flora Duffyová. Katar sa tešil zo zlata tiež premiérovo a hneď dvakrát, uspeli vzpierač Faris El-Bach a Mutaz Essa Baršim v skoku do výšky. Najcennejšieho kovu sa dočkali aj na Filipínach zásluhou vzpieračky Hidilyn Diazovej. Pred hrami mala 110-miliónová ostrovná krajina v Tichom oceánu deväť medailí, no žiadnu zlatú. Z Tokia napokon odišla s rovnakou bilanciou ako Slovensko (1-2-1). Prvé medaily v histórii olympiády zaznamenali aj Burkina Faso, Turkmenistan a San Maríno, ktoré dokonca získalo hneď tri.
Oficiálnu medailovú bilanciu vyhrali športovci USA, ktorí získali 39 najcennejších kovov a v posledný súťažný deň prekonali od začiatku vedúcich Číňanov, ktorí vybojovali 38. Pri počítaní medailí celkovo mali Američania výraznejší odstup, na ich konte je 113, u Číny 88. Smerom k tradične najsilnejšej olympijskej veľmoci sa však spustila aj kritika z vlastných radov, keďže získala o osem kovov menej ako v Riu. Nedarilo sa viacerým mediálne najsledovanejším americkým kandidátom na zlato. Basketbalisti sa po úvodnej prehre na turnaji proti Francúzsku na najvyšší stupeň napokon prepracovali, gymnastka Simone Bilesová však neobhájila štyri zlaté medaily z Ria a v Tokiu si odniesla iba bronz z kladiny a striebro z viacboja družstiev. Z ostatných súťaží sa odhlásila pre psychické problémy. "Medaily patria atlétom a nie olympijskému výboru USA. Aj za to, čo dosiahla si zaslúži uznanie," odmietla vedúca americkej výpravy Sarah Hirshlandová tvrdenie, že krajina najnovšie velebí aj neúspech.
Tokijské hry sa v roku 2021 nekonali v októbri, ako tie v roku 1964. Súťaže pod otvoreným nebom tak prebiehali zväčša za úmornej horúčavy, na čo sa sťažovali predovšetkým tenisti. Preteky v maratóne a chôdzi sa išli v skorých ranných hodinách. Presun chôdze do Sappora sa napokon ukázal ako bezpredmetný, keďže aj na severe krajiny sa teploty vyšplhali nad 30 stupňov. Sledované finálové zápolenia v plávaní, či basketbale sa po tlaku amerických spoločností konali v skorších časoch, nevýhodných pre európskych divákov a netypických pre súťažiacich v daných športoch.
Z prostredia USA prišiel aj jediný pokus otestovať pravidlo 50, ktoré zakazuje športovcom protestovať na pódiu. Strieborná guliarka Raven Saundersová na stupňoch víťazov zdvihla ruky do podoby písmena x. Americký olympijský výbor sa za atlétku postavil s odôvodnením, že gesto vyjadrovalo podporu utláčaným a nebolo znevažujúce voči iným medailistom. MOV však začal s vyšetrovaním, ktoré odložil, keďže atlétke náhle zomrela matka. Najvýraznejšie osobnosti americkej výpravy však k spolitizovaniu olympiády neprispeli, hoci sa pred hrami objavili informácie, že športovci sa chcú k sociálnym témam vyjadrovať a pravidlo 50 by sa malo zrušiť, či obmedziť.
Hlbšiu stopu nezanechala ani prvá účasť transrodového športovca/športovkyne. Vzpieračka z Nového Zélandu nemala v najťažšej hmotnostnej kategórii ani jeden platný pokus. Keď sa následne novinári na tlačovej konferencii dožadovali reakcie na historický míľnik, zavládlo iba ticho. Čínska, britská a ani americká medailistka sa k téme nevyjadrili.
Za najväčší škandál možno považovať správanie alžírskeho džudistu Fethiha Nourina, ktorý odmietol nastúpiť v kategórii do 73 kg, pretože odmietol bojovať s izraelským súperom. Medzinárodná džudistická federácia (IJF) ho okamžite suspendovala. Vylúčenie z hier si vyslúžili aj dvaja bieloruskí atletickí tréneri, ktorí chceli posadiť do lietadla a poslať domov svoju zverenku Kristinu Cimanovskú proti jej vôli.
Napriek klesajúcemu počtu záujemcov o organizovanie hier sa opäť zvýšil počet športov. V Tokiu pribudli surfing, skejtbording, basketbal 3x3, športové lezenie a vrátili sa bejzbal so softbalom. Pribudli aj viaceré disciplíny, v ktorých súťažili muži a ženy spoločne, čo sa prezentovalo ako progresívny krok a deklarácia rovnosti pohlaví. Športová kvalita a atraktivita týchto disciplín však vyvolala otázniky. Miešanú atletickú štafetu na 4x400 m mali podľa papierových predpokladov ovládnuť USA, ich kvartetá suverénne vyhrali rovnakú disciplínu žien a mužov. Súťaž však evidentne nebrali úplne najvážnejšie, nepostavili najsilnejšiu zostavu a obsadili až tretiu priečku. To isté sa dá povedať aj o miešanej polohovej štafete v plávaní, v ktorej hviezdny Američan Dressel dohmatol až na 5. mieste. Individuálne súťaže v džude sa stali doménou domácich Japoncov, ale na súťaž v miešaných družstvách sa už nedokázali namotivovať a podľahli Francúzom. Podoba programu olympijských hier tak bude aj pre Paríž 2024 predmetom diskusií.
