Demonštrácia sa konala v deň prvého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku, v ktorých kandidovala proti dlhoročnému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Vlani 9. augusta sme "hlasovali za slobodu", povedala Cichanovská podľa agentúry AFP na stretnutí zhruba 200 ľudí v centre litovského hlavného mesta, na ktorom sa zúčastnila aj tamojšia premiérka Ingrida Šimonyté. "Nezastavíme sa. V boji budeme pokračovať, aby sa tisíce ľudí mohli z väzenia vrátiť domov. Budeme bojovať, aby sme sa vyslobodili zo strachu, ktorý zachvátil našu krajinu," vyhlásila Cichanovská. "V priebehu minulého roka sme sa poučili, že ak prestaneme (bojovať), generácia našich detí zaplatí za túto slobodu ešte vyššiu cenu," dodala.
V prezidentských voľbách z 9. augusta 2020 zvíťazil Lukašenko, ktorý je pri moci už vyše 26 rokov, so ziskom 80,1 percenta hlasov a stal sa tak lídrom krajiny šiesty raz po sebe. Cichanovská sa rozhodla o prezidentský post uchádzať po tom, čo bola zablokovaná kandidatúra jej manžela, ktorého uväznili. Vo voľbách však podľa oficiálnych výsledkov získala len 10,1 percenta hlasov. Podľa alternatívneho sčítania hlasov však dosiahla až 60-70-percentnú podporu.
Pre obavy o vlastnú bezpečnosť a v čase tvrdých zákrokov bezpečnostných síl proti demonštrantom utiekla krátko po voľbách do Litvy. Odvtedy sa jej podarilo získať podporu Západu - naposledy sa stretla s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom. Nespokojnosť a podozrenia, že výsledky volieb boli zmanipulované, vyvolali v krajine sériu masových protestov. V súvislosti s nimi zahynuli najmenej štyri osoby (podľa niektorých odhadov sedem až osem), tisíce účastníkov zbili príslušníci bezpečnostných zložiek a viac než 35.000 ľudí bolo zadržaných. Lukašenko potlačil prejavy verejného odporu len za pomoci tvrdých represií.
