Vďaka novootvorenej pamätnej miestnosti v Nemocnici Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici si aj on mohol zaspomínať, akými nástrojmi sa liečilo v minulosti. S myšlienkou pamätnej miestnosti prišiel pri príležitosti 155. výročia založenia nemocnice námestník pre zdravotnú starostlivosť Vladimír Kostka. Zozbierať jednotlivé nástroje a informácie pre nemocnicu rozhodne nebola prechádzka ružovou záhradou.
„Krvopotne sme ich zbierali, bolo to veľmi náročné. Niektoré informácie sa nám dohľadať nepodarilo,“ vysvetľuje Kostka. Miestnosť je rozdelená tematicky podľa jednotlivých oddelení, ktoré boli v nemocnici od začiatku jej pôsobenia a sú tam aj dnes.
Hoci pamätná miestnosť, v ktorej si návštevníci môžu pozrieť, aké nástroje používali naši chirurgovia v minulosti, zatiaľ nie je prístupná širokej verejnosti, mohlo by sa to čoskoro mohlo zmeniť. „Určite sem od septembra budú chodiť študenti, možno aj niektorí pacienti. Neskôr si vieme predstaviť aj plánované návštevy verejnosti,“ priblížil.
Pomohla im zošívačka
Doktor Labaš, ktorý v nemocnici pracuje už viac ako 50 rokov, viaceré z vystavených nástrojov aj sám vo svojej praxi používal. Za čias jeho pôsobenia sa mnohé postupy značne uľahčili. „Ak chcel chirurg v minulosti zašívať napríklad črevo, musel to robiť ručne a trvalo to dlhé hodiny. Veľkým prelomom boli nástroje - staplery, vďaka ktorým mohol zošívať jednoduchým mechanickým stlačením, čo trvalo len pár minút. Vyzerá to podobne ako zošívačka na papier,“ vysvetľuje prednosta.
Veľkým posunom bola podľa neho aj takzvaná miniinvazívna (jednodňová) chirurgia, ktorej hlavným cieľom je, aby pacient strávil čo možno najmenej času na nemocničnom lôžku. „Pamätám si, že po operácii žlčníka ležal pacient na oddelení aj sedem dní, pričom mu lekár dovolil vstať až na piaty deň,“ opisuje Labaš.
V tej dobe totiž zomieralo viac pacientov ako v súčasnosti. Zo slov skúseného chirurga vyplýva, že v súčasnosti už vďaka jednodňovej chirurgii, po ktorej sú pacienti často prepúštaní už na druhý deň po operácii, je takýchto prípadov málo. Čo z minulosti by najradšej vrátil späť? „Vývoj je naozaj rýchly. No to, čo bolo dobré, ostalo. Niektoré postupy sa používali už za čias Hippokrata a stále sú tu s nami,“ dodáva dlhoročný chirurg.
Peter Labaš (72)
- V roku 1973 ukončil štúdium na LF UK s vyznamenaním.
- V tom istom roku začal pracovať na chirurgickej klinike LF UK v Bratislave.
- V roku 1997 vykonal prvú transplantáciu pečene.
- Od roku 2001 je prednostom chirurgickej kliniky LF UK v Bratislave.
- Od roku 2006 bol dve funkčné obdobia dekanom LF UK.
- V roku 2007 získal titul profesor v odbore chirurgia .
