"Z organizačných dôvodov sa však predpokladalo, že každá pápežova cesta bude ohlásená aspoň pol roka dopredu," pokračoval Dravecký. Pripomenul, že septembrová návšteva Františka na Slovensku bola oficiálne oznámená iba niečo viac ako dva mesiace vopred, i keď pápež ju naznačil už počas letu z Iraku v marci.
Pri návšteve pápeža sa "vyžaduje" pozvanie od hlavy štátu aj biskupov krajiny. Okrem toho pápež zvažuje významné výročia či vopred plánované udalosti a naliehavosť situácie v danej krajine, ozrejmil Dravecký, ktorý sa počas svojho pôsobenia vo Vatikáne usiloval o návštevu pápeža Benedikta XVI. Vtedajšia hlava katolíckej cirkvi mala navštíviť Slovensko pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda, ktoré malo pripadnúť na rok 2013. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav však mal prísť pontifex na Slovensko o rok skôr.
"Avšak došlo ku kolízii s postsynodálnou návštevou Libanonu, ktorú plánovali iné zložky rímskej kúrie. Pre ich nekoordinovanosť sa návšteva Slovenska odložila, ale ešte pred stanovením nového termínu Benedikt XVI. vo februári 2013 rezignoval," ozrejmil bývalý ambasádor.
Benedikt cestoval podstatne menej ako jeho predchodca, "veľký priateľ Slovenska" Ján Pavol II., avšak keby sa bola uskutočnila jeho cesta v roku 2012, bolo by to od poslednej pápežskej návštevy iba deväť rokov, poukázal exveľvyslanec.
Od návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 2003 sa podľa Draveckého spoločnosť na Slovensku zmenila. Nastúpili smartfóny a sociálne siete, takže aj cirkev hlása evanjelium v odlišnom prostredí. Situácia je tiež poznačená pandémiou, pričom Dravecký očakáva vo výsledkoch nedávneho sčítania ľudu aj pokles podielu katolíkov – najmä pre "praktický materializmus" súvisiaci s rastúcim blahobytom. "A málokto si dnes pamätá, v čom bol neslobodný život pred rokom 1989, hoci v roku 2003 to bola ešte väčšina," uzavrel Dravecký.
